Blog Petra Remiša: Servus starec!
Píšem ti spisovne, aby si si nemyslel, že som „sedlák“. To teda nie! Som absolventom Večernej univerzity marxizmu – leninizmu, kurzu revízorov a kurzu na vysokozdvižné vozíky II. triedy. Viem hrať mariáš, čítať nahlas po anglicky a po jednej noci na Balatone viem dokonale imitovať ugrofínštinu.
Starec, kvôli tebe som si vybavil aj voličský preukaz. Posudkovej stačilo ukázať legitku Červeného kríža a ortopedické vložky. Teraz môžem sedieť pri výčape v Astre a zároveň voliť hlavu štátu. Vieš si predstaviť, ako mi všetci závidia, keď príde volebná komisia? Predsedníčka už nepije, tak jej malý rum odlejem do prenosnej urny.
Počúvaj starec, že si to ty: Na hodinách marxizmu si pochopil svet a podstatu vesmíru. Nechápem preto, ako si mohol zabudnúť na jedno: Načo míňať peniaze na voľby, keď je prezident len na okrasu? Načo nechať proletariát v neistote, keď ho treba opiť rožkom? Nechaj sa konečne zvoliť doživotne!
Vidíš, ako mi to páli. Spýtam sa preto rovno, či nepotrebuješ poradcu. Chcel ma už aj Melník, ale toho volí iba Únia nevidiacich dôchodcov. Ak ma berieš, pošlem ti zabíjačku a vlastnoručne ti napíšem autobiografiu. V štýle leporela.
Apropo: Mám už aj titul. Myslím, že vyjadrí celý tvoj bohatý odkaz pre budúce generácie: „Chuj s vami“.
Čo povieš starec? Tutový bestseller, nie?!
