Blog Petra Remiša: Bernardín ze šoubiznisu
Vážená pani menežérka, istotne ste o mne počuli. Som najlepší dídžej, producent a imitátor od Částkoviec až po Žabokreky nad Nitru.
Prečo Vám píšem? Počuv som, že super menežujete. Scem aby ste mojej jennočlennej skupine Zlatá Žila Rivajvl vybavili koncertnú šnóru. Mohli by sme hrat na otvorení letných terás, alebo v kluboch veteránov ošlahaných barovým ventilátorom.
Naozaj neobanujete.
Čo šecko viem?
Viem tancuvat jako Džekson, nadávat jak Rytmus a napodobnit Metaliku, Žbirku aj sfetuvaného Hendriksa. Moje tenisky majú lepší odór, jak adidasky Džony Kortisa. Na želanie zabrnkám aj žochársko-slížovský mix „Bernardín ze šoubiznisu“.
Nemosím opakuvat, že som populárny a je se mnu velká sranda. Ročne urobím aj 100 koncertov, z toho 97 zadarmo. Svoj program dokážem našponuvat na tri hodziny. Keby bolo málo, zavolám bratranca, huslistu Berky-Grabicu.
Má len 14, ale trhá struny jako Paganini. Ukazuvali ho v telke s cvičenýma opicámi.
Za vystúpenie nescem ništ. Len trochu lóve. Ale ked spočítam, čo viem, tak tých 5000 éčiek za kšeft je „jakoby“ ništ. Nebojte. Keby mav voči výške honoráru volado pindy, pójdeme mu v noci vykopat zemáky. Alebo ho ovalíme s motyku.
Ked tú šnóru vybavíte, ideme fifty – fifty. Ale jak nie, nevadzí. Kúpime si letenku a taháme preč.
Do Kambodže lekvár kosit.
