Blog Petra Remiša: Tri čierne mačky

Neprebehli cez cestu. Vykračovali si pred autom, aby mi dali najavo, kto je tu pánom. Rozmýšľal som, či si mám trikrát odpľuť, ako sa odporúča v čarodejníckych knihách. Ja somár som si neodpľul. Mal som.
V ten večer idem venčiť psa. Najprv bolo všetko O.K. Čerešne v kvete, mesiac v splne. Spomínal som na časy, keď som pod kôstkovinami bozkával tínedžerky. Zrazu šok: Čo má byť toto?!!!
Máločo zaskočí lepšie, ako nočná zrážka so šípkovým kríkom. 
Kým som sa snažil zastaviť krvácanie, pes mi zdrhol. Držal som si nos a uháňal za ním. V tme som zakopol o SUV-čko odparkované na poľnej ceste. Môj bastard bol pod ním a ruval sa s nejakým ježkom.
Nezostávalo nič iné, len vliezť pod auto.
Keď som si myslel, že ho už mám, buchli dvere SUV-čka. Niekto ma začal ťahať za nohy. Ten niekto bol Tyson krížený s peruánskou gorilou. Vonku ma schmatol za dýchaciu trubicu: „Ty úchylák! Prestaň tu očumovať!“
Bez náznaku nežnosti mi pravačkou zlikvidoval dvojku vpravo hore, naštartoval káru a zmizol aj s polonahou blondínkou na zadnom sedadle.
Stál som uprostred role a pozeral na mesiac v kaluži vlastnej krvi.
Nabudúce si odpľujem. Aj sedemkrát.