Chtelnickí šabľovníci vykrúcajú dievky v každej bráne
CHTELNICA – Cestu do Chtelnice, kam sme sa vybrali na záver fašiangov, lemovali metrové záveje snehu. Dedina vyzerala ako vystrihnutá zo zimných obrázkov Josefa Ladu, a tak dostal tradičný zvyk tunajších mládencov chodiť „pod šable“ skoro filmovú kulisu.
Hajdúchovi dajú na šabľu šišku
Ako prvý prichádza hajdúch v modro-červenej husárskej uniforme so šabľou v ruke, pozdraví domácich a povie veršovaný vinš. Aj tohto roku ním bol Daniel Blažko.
Ten recitoval napríklad toto: „V Chtelnici aj s eurom, začali sme po novom, zastavili ventily, zostali sme bez sily, na kolená klakali sme, o plyn Rusov prosili sme, vodku nech si nehajú, na fašangy nemajú. Pálenka nás zahreje, aj ked budú záveje. Vylezte von z pelechu, stvárat s nami neplechu. Potešte sa flaškou vína, proti kríze medicína, to nás pekne posmelí, ráčite byť veselí?"
Niekde gazdiná napichne hajdúchovi na šabľu šišku, ponúkne aj ostatných tanečníkov a odpovie, či sú v dome veselí, alebo nie.
((image:1:lef
Miesto mečov palice
Ak majú v dome smútok, mládenci sa iba postavia „do čáry" a dychovka zahrá pomalú pieseň. „Berco, tuto veselá," zakričal pri našom príchode na muzikantov hajdúch a Chtelničanka spustila na veselú nôtu.
Šabľovníci, oblečení v rovnakých košeliach, bielych rukavičkách, s oranžovou šatkou na krku a obutí v gumákoch, sa pochytali okolo pliec a začali tancovať. Najskôr podupkávali v kruhu a potom prechádzali popod špalier z paličiek, ktoré držali v ruke.
Na záver richtár mládencov Jozef Knobloch s papierovým srdcom na klope, ktorý šabľovníkov viedol, schytil pani domu, ostatní si palicou obtočili okolo postávajúce ženy či dievčatá a vytancovali ich.
Tancuje sa tri dni
Chodenie „pod šable" sa v dedine traduje už od nepamäti. Patrí k záveru fašiangov a začína sa v nedeľu po veľkej omši pred kostolom. Tento rok ho posunuli pre štátny smútok za obete nešťastia v Polomke až na ôsmu večer. Vybraní mládenci, ktorí musia vedieť tancovať, najskôr „skáču" na námestí.
V pondelok od rána chodia po domoch na dolnom konci dediny a v utorok pokračujú horným. Tam býva aj najstarší obyvateľ Chtelnice 99-ročný František Oravec, ktorý si po päťdesiatich rokoch hrania v dychovke s nimi aspoň zabubnuje. „Na fašiangy nikto nesmie zostať hladný," ponúkala aj nás tradičným sviatočným pohostením, pečeným mäsom a šiškami, teta Milka Miháliková.
Povedala, že pre túto tradíciu si mnohí Chtelničania berú dovolenku a deti nejdú do školy. „Aj môj brat a syn chodili pod šable a návštevu šabľovníkov by sme si nenechali ujsť," tvrdila. A mládenci v tejto dedine s viac ako dvaapoltisíckou duší, veru žiaden dom neobídu.