Pečeňady skrývajú poklad – kaštieľ
V Piešťanoch a okolí sa nachádza viacero zaujímavých výletných lokalít. Pripomeňte si ich v krátkosti spolu s nami a dozviete sa fakty, o ktorých ste možno ani netušili. Snáď vám pomôžu pri rozhodovaní, kam vyraziť s blízkymi počas víkendu. Tento týždeň sa vydáme do Pečeniad.
Pečeňady, malá obec s viac ako päťsto obyvateľmi, skrýva vo vnútri svoj poklad, kaštieľ z obdobia klasicizmu. Podľa oficiálnej stránky obce Pečeňady patrili k pohraničným a strážnym obciam, ktoré v stredoveku spadali pod uhorské obranné pásmo, oddeľujúce sa od Moravanov.
Pohraniční ochrancovia – Pečenehovia upozorňovali stráže vnútri chráneného územia na príchod nepriateľa. Zaujímavosťou je srbské a chorvátske osídlenie tohto územia, čo dokazujú priezviská s koncovkou -ič. Z Chorvátska sem v polovici 15. stor. zamieril i šľachtický rod Užovicovcov, ktorého prítomnosť je zhmotnená v kaštieli z polovice 19. storočia. Pôvodne sa časť obce, kde stojí murovaný kaštieľ, volala Peťová a stál v nej drevený kaštieľ, ktorý vyhorel.
Kaštieľ postavený v klasicistickom štýle so svojou nespochybniteľnou striktnou symetriou, príznačnou pre toto historické obdobie, má dve poschodia. Vstupný portál zaujme najmä majestátnym stĺporadím, ktoré dodáva stavbe mohutný ráz. Okolie obklopuje park s cennými storočnými lipami a platanmi. Posledným potomkom šľachtického rodu bola Ľudovíta Blundellová, vďaka ktorej došlo v roku 1899 k zlúčeniu osady Peťová a Pečeňady.
Ľudovíta Blundellová sa vyznačovala dobročinnosťou. Vnímala chudobu svojich sluhov i ostatných ľudí, ktorým pomáhala napríklad i darovaním teplého oblečenia počas zimy. Dvere jej kuchyne boli otvorené pre všetkých. Myslela najmä na deti, ktorým na konci školského roku rozdávala cukríky či ovocie. Medzi významné zásluhy Ľudovíty Blundellovej patrí vybudovanie školy a kostola s úmyslom zlepšenia duchovných podmienok života a vytvorenia miesta pomoci v núdzi. Rovnaké dôvody si vytýčila i pri vybudovaní kláštora, ktorý venovala ľudu svojej obce. Grófka požiadala o pomoc sestry svätého Kríža z Moravy, ktoré po príchode do Pečeniad prevzali starostlivosť o deti a mládež a záštitu nad duchovným životom v kláštore i mimo neho. Ich záujem a starostlivosť rýchlo prekročili hranice kláštora a venovali sa i obyvateľom obce. Obľúbené bolo divadelné umenie a chrámový spev. Okrem zábavy však mysleli i na praktické veci a učili ľudí starostlivosti o chorých a v prípade potreby im poskytovali pomoc.
