Blog Martina Urminského: Chuck Norris, sneh, borovička a čobolobolo.

Keď prišiel Chuck na Slovensko objavil svoje životné krédo, ktoré sa ho odvtedy pevne drží. Jediná celosvetovo a všeobecne platná slovenská múdrosť znie “čobolobolo”. Nedá sa nijako spochybniť, oprieť, dokázať, ani vyvrátiť. Čobolobolo sa dá použiť aj ako pozdrav, alebo dokonca prípitok. Má pozitívne uzmierujúce účinky. Môžete ho použiť po dopití pohárika, alebo celej fľaše. 
Chuck na to prišiel po valaškovom súboji s Jurom Jánošíkom. Jánošík síce prehral, ale keby poslúchol Chuckovu radu, mohol žiť oveľa dlhšie. “Čobolobolo, ale na hrach si dávaj pozor,” povedal Chuck. Jánošík ako správny Slovák nepočúval a vedel len po rusky.
Chuck okrem dobrej rady Jánošíkovi nechal na Slovensku dve dcérenky, sestry Norisové. Pekné dievčatá. Po tatkovi majú peknú bradu. Najväčší problém Chuckovi však nerobili ženy, ale sneh. Večer ho odhádzal. Ráno tam bol zas. Skúšal ho odhádzať ráno. Objavil sa večer. Radil sa s profesionálmi, slovenskými cestármi, ale tvárili sa prekvapene. Vraj im sa najlepšie bojuje so snehom v auguste. Sneh amerického rangera tak neuveriteľne zlostil, že červenal ako komunista v kostole a syčal ako papiňák. Sneh na päť metrov okolo sa okamžite topil. Tešil sa z toho, ale na druhej strane nemohol hrať hokej. Slovenskí hokejisti Hossa, Gáborík a Filip mali obrovské šťastie. Takúto konkurenciu by asi nezvládli.
Nuž, čobolobolo. Terazky robí Chuck hlavne reklamu. Prácu v Čechách dostal kvôli tomu, že je pôvodom Slovák. Naše občianstvo si poistil borovičkou. Každý cudzinec sa po vypití tisíc borovičiek stáva 56% Slovákom. Chuck to zvládol za večer. Pre istotu dvakrát. Takže je 112% Slovákom.
Nedávno som sa dozvedel, že Chuck Norris je mŕtvy. Máme však šťastie. Smrť sa mu to bojí povedať. Čobolobolo, takže nie Lenin, ale Chuck Norris bude večne živý.