Škôlkarom z Boroviec chutí cícerová či šošovicová nátierka

Na potulkách po regióne sme natrafili na riaditeľku Materskej školy v Borovciach, ktorá prešla ohňom i vodou československého i slovenského školstva. Ida Majerníková sa po presťahovaní z Považskej Bystrice ocitla vo Vrbovom. Ako učiteľka materskej školy pracovala aj v Krakovanoch, Trebaticiach, Šípkovom, vo Vrbovom či v Žlkovciach. Teraz šéfuje škôlke v Borovciach.
Majú tam dvadsaťdva detí vo veku od troch do šiestich rokov a je tam stále čo riešiť. Veru ani kuchárka Stanislava Jurdová či jej pomocníčka Anna Belicová, kolegyňa učiteľka Vladimíra Martinkovičová, či školníčka Katarína Urbanová, alebo vedúca jedálne Emília Horinová, ktorá sem prichádza z Veselého vytvoriť napríklad jedálniček, sa nikdy nenudia.

„Vzhľadom na to, že sme materská škola – jednotriedka, musíme sa individuálne venovať predškolákom, deťom v strednom veku a aj tým najmenším. Tí mladší sú hravejší, oboznamujú sa, spoznávajú, nedokážu ešte vydržať dlhšie ako desať minút na nejakú sústredenú činnosť. Stredné a staršie deti už vedia a musia pracovať dlhšie,“ uviedla I. Majerníková.
O deťoch z dedín sa vraví, že sa vedia pekne správať v spoločnosti, je to pravda? „Áno, chodievame na divadelné predstavenia na Malú scénu Mestského kultúrneho strediska v Piešťanoch častejšie, pretože je tam komornejšie prostredie. Ideálne pre deti. Je pravdou, že keď prídu deti z okolia, naše sú jedny z mála, ktoré ticho sedia a pozerajú. Sú disciplinované. Vedia, že majú pozerať očkami a počúvať uškami a nekopať, nehmýriť sa na sedadle. To všetko im pred predstavením pripomíname už v škôlke,“ zdôraznila riaditeľka.
Školstvo je zložitejšie a náročnejšie
Na otázku, aké je súčasné školstvo oproti minulosti, odpovedala: „Je oveľa zložitejšie a náročnejšie ako bolo kedysi, čo sa týka administratívy. Tešili sme sa na počítače a zbytočne, zákony sú postavené tak, že sú založené na demokracii, čiže musíme mať taký aj onaký súhlas, informovaný súhlas a rôzne iné doklady. To kedysi nebolo. Je to dobou, v ktorej žijeme. Náš školský zákon číslo 245/2008, ale i iné zákony sa stále novelizujú. Menia sa vzdelávacie programy. Systém nie je dobrý.“

Niektorí rodičia z Piešťan tvrdia, že strava, ako je v súčasnosti podávaná v materských školách, sa často ocitne v odpade. Že rôzne zdravé nátierky, napríklad cícerová, deťom nechutia. Mnohé si radšej pýtajú suchý chlebík a nátierka končí v pomyjovom vedre. Ako je to u vás? „Naše deti jedia všetko, sú naučené jesť i strukoviny. Spapajú aj cícerovú aj šošovicovú nátierku. Mnohé možno len nevedia, ako ktoré jedlo chutí, pretože ho nepoznajú. Vtedy im hovoríme, skús len ochutnať, nemusíš to zjesť celé. Uvidíš, je to výborné.
Napríklad jeden chlapček nepoznal rajčinovú omáčku a pýtal sa, čo to je červené na tanieri. Tiež som mu povedala, ochutnaj, uvidíš, a tak mu zachutila, že zjedol celý obed. Keď som začínala pred tridsiatimi štyrmi rokmi, deti jedli všetko doradu, boli oveľa pokojnejšie. Samozrejme, boli aj výnimky.
Chcem však skôr poukázať na nesamostatnosť detí. Keď som začínala ako učiteľka materskej školy, mala som tridsaťdva detí v triede, s kolegyňou sme ich zvládali vychovávať a vzdelávať samy, pretože boli samostatnejšie. Mali osvojené kultúrno-spoločenské návyky už z domu, vedeli pozdraviť, poďakovať, poprosiť.

Teraz počúvam samé: ‚Obleč ma! Daj mi!‘ A pritom na rodičovskom združení hovorím rodičom, čo a ako majú robiť, aby vypestovali v deťoch samostatnosť a slušnosť. Ospravedlňujeme to dobou, ale je to aj v nás. Platí tiež – aké učiteľky, také deti. Rodičia sa čudujú, ako to, že v škôlke ich ratolesti poslúchajú, a doma nie? Je to preto, že ak chceme zvládnuť väčší počet detí, museli sme si spoločne s deťmi vytvoriť pravidlá: odtiaľ potiaľ.
Máme naše detičky rady, ale pravidlá treba dodržiavať. My deti milujeme. Aj ich pochválime, aj vyhrešíme, ale hlavne vysvetlíme, o čo ide. Dieťa musí mať jednoducho hranice.“
Hranice dodržiavajú aj mimo škôlky
Uvedené hranice sa učia deti z Boroviec dodržiavať nielen v multifunkčnej budove, kde sa materská škola nachádza spolu s kultúrnym domom, obecným úradom, poštou a kaderníctvom. Sú vedené k slušnosti a spoločenskému správaniu s istými mantinelmi aj počas vychádzok a hrania sa v prírode.
„Materská škola je zboku tejto budovy, sme v centre Boroviec, máme tu i školskú záhradu. Keď zájdeme za roh, máme tam ihrisko, oddychovú zónu, je tam spravený aj labyrint. A tiež nové multifunkčné ihrisko je vynikajúce. Keď je vonku blato a pľačkanica, chodievame tam s deťmi, aby sa nezašpinili. Cez leto chodievame na vychádzky k jazeru – k bagrovisku alebo si to namierime k bývalej strelnici, ktorú miestni obyvatelia vyčistili. Zostal tam parčík, malý lesík, kde rady chodievame,“ vymenovala obľúbené miesta borovských škôlkarov I. Majerníková.