Lepšie, ako trénovať so snehuliakmi, je uplávať bielemu žralokovi

Piešťanskému týždňu sa s O. Kubom podarilo spojiť hneď po pretekoch, aby nám prezradil svoje dojmy z premiérových pretekov medzi profesionálmi i sústredenia v zaujímavej destinácii.
Aktuálne sa nachádzate na triatlonovom sústredení v Juhoafrickej republike (JAR). Koľko sa v horúcom prostredí tejto krajiny zdržíte?
Prileteli sme 7. februára po 17 hodinách letu z Viedne. Na sústredení je 18 členov z klubu 3NT Bratislava. Vybrali sme tento termín, pretože sa tu konali aj preteky Svetového pohára v triatlone (11. februára), ktorého sa zúčastnila väčšina prítomných členov klubu. Spolu s Marekom Smetanom sme štartovali v elitnej kategórii, v ktorej sa zúčastnili najlepší triatlonisti sveta. Pre chalana z Piešťan je to obrovská výzva. Trénujeme v Muizenbergu, meste surferov, neďaleko Kapského Mesta. Okrem triatlonu sme na miestnej pláži našli zaľúbenie aj v surfovaní. Na sústredení ostávame do 23. februára.
Prečo ste si vybrali práve túto destináciu? Aké podmienky ste tam na prípravu našli?
Túto destináciu sme si vybrali preto, že miestna pláž je známa výskytom najväčšieho počtu bielych žralokov, ktoré nie sú veľmi priateľské k ľuďom. Nebojíme sa, v rámci tréningu plávame tak rýchlo, že žraloky nemajú šancu. Zo Slovenska sme odišli hlavne preto, aby sme nemuseli trénovať so snehuliakmi.

Čo všetko plánujete počas sústredenia absolvovať?
Plánujem dokončiť zimnú prípravu, ktorej vyvrcholením boli preteky Svetového pohára. Čo sa týka tréningového programu, všetko je v plnej kompetencii hlavného trénera Jána Roziaka.
Z 55-členného štartového poľa ste skončili na 42. mieste. Vládne s účasťou a umiestnením spokojnosť?
S celkovým umiestnením nie som úplne spokojný, ale viem, že s mojím plávaním je to v tejto konkurencii ozaj ťažké. Akékoľvek umiestnenie do 50. priečky v týchto pretokoch, vzhľadom na účasť elitných svetových triatlonistov, je obrovským úspechom. Akákoľvek účasť na pretekoch Svetového pohára je skvelá príležitosť získať cenné skúsenosti a zviditeľniť slovenský triatlon vo svete.
V JAR ste prvýkrát, ako na vás táto krajina pôsobí? Je niečo, čo vás v doterajšom priebehu sústredenia zaujalo?
Juhoafrická republika na mňa pôsobí dosť sucho. V Kapskom Meste je momentálne akútny nedostatok vody, najväčší za posledných sto rokov. Viac ako vystávanie pod sprchou preto preferujeme vysedávanie na bicykli. V Muizenbergu máme s celým tímom 3NT vytvorené ideálne podmienky pre dokončenie zimnej prípravy. Je to menšie mesto, ktoré mi prívetivosťou miestnych ľudí pripomína Piešťany. Namiesto bahna sa tu však váľame v bielom piesku.

Domáci obyvatelia sú zrejme na športovcov zvyknutí, keďže táto oblasť je vyhľadávanou destináciou. Ako sa správajú k skupinke triatlonistov zo Slovenska?
Ľudia sú príjemní, pripravení kedykoľvek poskytnúť cennú radu alebo pomocnú ruku. Zatiaľ sme nemali žiadny vážnejší problém. Keď sme potrebovali pomôcť, vždy nám „domorodci“ pomohli situáciu vyriešiť.
JAR je známa svojou zvýšenou kriminalitou. Nepostihli vás v tomto smere žiadne problémy?
Pred odchodom do tejto krajiny sme boli upozornení na možnú kriminalitu. Z nášho pohľadu to vyzerá, že kriminalita sa končí pred bránami Muizenbergu, kde sa zdržiavame väčšinu času. Na bicykli na miestnych komunikáciách sa cítim bezpečnejšie ako na Slovensku. Autá nás tu rešpektujú. JAR sa mi javí ako vhodná destinácia pre zimné psychologické sústredenia niektorých vystresovaných slovenských vodičov, ktorí považujú cyklistov na ceste za škodnú, na ktorú je potrebné poľovať. Samozrejme, česť výnimkám.
Postrehli sme, že pred sezónou máte niekoľko noviniek. Aj teraz v JAR sme vás videli pretekať v novom oblečení…
Mám nového sponzora – firmu LAWI, vďaka ktorej vyzerám ako triatlonista. Ak by mi to neplávalo, nebicyklovalo a nebehalo, nech to aspoň vyzerá. Bez Petra Králika by som zasa nemal vytvorené podmienky na kvalitný tréning. Vďaka „Zajovi“ mám tiež možnosť zúčastniť sa vrcholných svetových triatlonových podujatí.