Personae non gratae

V dnešnom, prehnane „transparentnom“ svete to má ťažšie, pretože je zo strán mienkotvorných organizácií a nimi ovplyvnenej verejnosti tlačený, aby svoju právomoc realizoval cez výberové konania. Keďže aj tie sa dajú jednoducho zmanipulovať a v konečnom dôsledku sa primátor nemusí riadiť ich výsledkom, je to podľa mňa len mrhaním času.
Ak je primátor silnou osobnosťou, nemusel by podľahnúť tomuto trendu. Opieral by sa o zákon zákonov, ktorého výklad žiadny demokrat nemôže spochybňovať. Okrem ústavy totiž čerpá primátor silu zo svojich voličov a pre väčšinu obyvateľov mesta aj tých, ktorí volili iného kandidáta, je dôležitejší fungujúci mestský úrad, kde vybavia svoju agendu, želania či sťažnosti.
Zákon síce dáva primátorovi plnú moc nad personálnym obsadením mestského úradu, no zároveň mu nedovolí svojvoľne zaobchádzať so svojimi podriadenými, nech sa mu nepozdávajú, nech má akékoľvek chúťky nahradiť na danom poste pôvodného úradníka svojím nominantom. Aj tu však existujú kľučky, ktoré sa dajú realizovať rozumne, a nie z pozície sily.
Ozajstný primátor, nech má hocijaké predstavy a túžby, nikdy nesiahne na dno slušnosti a účelne nevytvára napätie na pracovisku, len aby docielil svoje. Takéto správanie, žiaľ, sa stalo vizitkou viacerých, ktorí po komunálnych voľbách 2014 obsadili tento post, viď primátor Trnavy Peter Bročka.
Nanešťastie, ukazuje sa, že aj piešťanský primátor Miloš Tamajka nabral obdobný kurz a pri personálnych zmenách na mestskom úrade sa nevyhol krokom, ktoré dehonestujú funkciu hlavy mesta. Ako som už povedal v úvode, nech sa na úrade udialo čokoľvek, jedinú zodpovednosť za to nesie primátor a je jedno, či s jeho požehnaním, alebo úradníckou svojvôľou.
V roku 2015 museli Mestský úrad v Piešťanoch opustiť viacerí zamestnanci, ktorí dostali nálepku persona non grata – nežiaduci. Dnes sa s mestom súdia a na povrch vyplávali mnohé špinavosti, ktoré sa pritom udiali. Píšeme o nich na stranách 4 a 5. Urobte si názor sami.