Mikulášske zamyslenie
Tak ako sa mnohí zaoberajú večnou otázkou, či bolo skôr vajce alebo sliepka, v predvianočnom období ma nahlodáva dilema pochybovačnosti, či je Mikuláš viac ako Prvý sviatok vianočný. Možno preto, že som dieťaťom normalizácie a svet duchovna či viery som objavoval sám.
Možno aj práve preto sa snažím mať triezvy názor na niektoré veci a odhodlanie pochybovať, nie slepo verklíkovať naspamäť naučené formulky ako poučky z predmetov, ktoré mi v škole nikdy nevoňali.
Vráťme sa však k podstate veci. Vlastne k otázke, kto má nosiť vianočné darčeky. Síce som v tejto oblasti laik, no nikde som sa nedočítal, žeby Ježiško niekedy niečo dával ľuďom pod stromček. V dospelosti síce spravil niekoľko zázrakov, dokonca prinavrátil aj život, no najväčší svoj dar venoval ľudstvu svojím sebaobetovaním. Ale to predsa „slávime“ v iné dni.
Naproti tomu pri Mikulášovi, biskupovi z Myry, sa traduje, že obdarovával chudobných. A tam sa niekde zrodila aj tradícia čistenia si čižmičiek a čakania, či sa v nich náhodou neobjaví nejaký ten malý darček. Tieto činy Mikuláš vykonával sám, nechodil s ním žiadny čert ani anjeli, dokonca ani snehové vločky a iné bytosti ako s normalizačným Dedom Mrázom. Dokonca nelezie ani komínom, ako si to dodnes namýšľajú Američania.
Popritom ich Santa Claus má najbližšie k odhaleniu podstaty celej záhady, ktorá mi v tomto období vŕta v hlave. Santa je totiž náš svätý Mikuláš, no napočudovanie, darčeky nenosí klasicky 6. decembra, ale na prelome noci zo Štedrého večera na Prvý sviatok vianočný, teda 25. decembra. A pritom túto tradíciu za oceán priniesli Holanďania.
Poviete si, je tam toho, no skúste sa na chvíľu zamyslieť a zaspomínať si, ako ste sa snažili vlastným deťom vysvetliť, že na Vianoce zrazu nenosí darčeky Ježiško, ale ich pod stromček v nestráženej chvíli uložíte vy. Najradšej by ste síce boli, aby v tejto rozprávke žili deti čo najdlhšie, no vždy sa nájde v škôlke nejaký chytrák, ktorý toto najväčšie vianočné tajomstvo prezradí bez vás, a ste nahratí.
Z toho všetkého mi vyplýva, že som mal v podstate šťastné detstvo. Nikto sa nehral ani na Mikuláša, ani na Ježiška a darčeky aj tak prišli. Síce skromné, ale venované či vytvorené z lásky. Aj preto si vždy cením iba tie, ktoré na mňa neciveli z regálov obchodov, a nie tie, po ktorých som túžil ako dieťa a dostanem ich v stave RETRO. Mikuláš i Vianoce sú pre mňa sviatkami, keď o čosi viac myslíme na svojich blízkych a snažíme sa im vyčariť úsmev na tvári a teplo na duši.
Tak si teda nezabudnite vyčistiť čižmičky a, samozrejme, nezabudnite obdarovať svojich najbližších. V každom z nás je totiž kúsok Mikuláša (nie toho čokoládového).
