Svetlá a tiene v obrazoch, nielen maľovaných

Jej posledná zastávka v Piešťanoch bola zámerná, aby sa v rámci programu festivalu Piešťanské rendezvous mohli stretnúť dvaja priatelia   autor obrazov a ich zberateľ. Ním nie je nik iný ako herec a režisér Bolek Polívka. „Už som bol na mnohých výstavách môjho veľkého priateľa, dokonca mnoho jeho obrazov mám doma. Niektoré sú vystavené, iné ležia v depozite. Tie, čo sú v depozite, čakajú, než budú vystavené… ja to tak striedam,“ sršal vtipom známy komik na piatkovej vernisáži.
S Danielom Bidelnicom ich však spája aj láska k umeniu, čoho dôkazom sú mnohé workšopy, ktoré maliar organizoval na Bolkovom ranči v Olšanoch. Dokonca tam spolu tvorili aj obrazy. Tie sa, nanešťastie, na tejto výstave neobjavili. Škoda, možno pri ďalšej, v poradí už piatej, pretože svoje diela Bidelnica už v Dome umenia vystavoval štyrikrát.

Bolek Polívka pricestoval do kúpeľného mesta aj so svojím divadlom a hrou Šašek a syn, v ktorej hrá po boku svojho syna Vladimíra. Alebo naopak? Ťažko povedať, pretože v rámci predstavenia líderskú taktovku čoraz častejšie držal v ruke Vladimír. Ale to bol aj účel celej hry, ktorá má, pre niekoho napočudovanie, aj hlbší význam a mnoho posolstiev. V každom dejstve aspoň jedno. Vyskladané zo svetla a tieňov ľudského života. Rovnako ako Bolkova hra Šašek a královna, ktorá bola sfilmovaná pred tridsiatimi rokmi. Dokonca ňou otváral aj prvý ročník československého festivalu Piešťanské rendezvous a odvtedy sa v rámci neho v Perle na Považí predstavil aj v iných rolách.
Okrem humoru sršala z Bolkových očí láska, keď sa pozeral na svojho syna. A to nielen na javisku, ale aj na vernisáži. Je naňho naozaj hrdý, okomentoval to svojsky humornou príhodou. „Hrali sme toto predstavenie v Zlíne a na ulici nás stretol starší manželský pár. Ten pán mi hovorí: Bolku, to musí byť šťastie mať takého nadaného, pekného chlapca. Ja mu odpovedám: Pane, musíte si vedieť vybrať matku. Tá jeho pani sa trošku urazila a povedala: Ale my máme dcéru, že. Poď! A ťahala manžela preč. Tak som škodoradostne ešte hodil do chrbta poznámku: Pani, ja mám ešte tri dcéry! Ňou len tak šklblo.“

Bolek Polívka tiež verejne priznal, že na deťoch vidí, ako starne, a na kamarátoch zas, ako hlúpne. „U detí je to pravda, u kamarátov to ani väčšinou pravda nie je, lebo diela Daniela Bidelnicu svedčia o tom, že keď je človek starší, môže byť taktiež tvorivý a môže nám slúžiť ako inšpirácia. Ja ti k tvojmu dielu veľmi gratulujem a mám radosť, že sa môžeme všetci podeliť o zážitok z tvojich krásnych obrazov,“ adresoval kompliment na adresu výtvarníka a venoval mu vzápätí malý darček. „Chcel som ti priniesť kožuch, ale bolo mi ľúto tých peňazí, veď idú Vianoce. Tak som ti priniesol aspoň šál.“
Daniel Bidelnica mu neostal nič dlžný a kompliment mu vrátil slovami: „Bolek, máš dobrý vkus, keď ti doma visia moje obrazy. Jeden šál mám aj ja pre teba, ale dostaneš ho, až keď dohráte.“
Diela slovenského výtvarníka v tomto roku okrem Slovenska mohli obdivovať ľudia v etiópskej metropole Adis Abeba či juhokórejskom Soule, kde vo februári na výstave Bidelnica oslavoval aj svoje jubileum. „Vtedy tam práve prebiehali voľby prezidenta. Jeden z kandidátov bol pozvaný na vernisáž, no nemohol prísť pre nabitý program predvolebnej kampane. Poslal mi aspoň list, v ktorom sa ospravedlňoval, že by si rád výstavu pozrel a prisľúbil, že si ju určite pozrie niekedy inokedy. Tento kandidát bol napokon zvolený za prezidenta Južnej Kórey a na moje prekvapenie mi poslal pozvánku na veľkú výstavu mojich diel do Kórey. Už teraz sa teším,“ prezradil najväčšie budúcoročné plány D. Bidelnica.