Vodnopólistka B. Baranovičová: Mať otca za trénera je to najlepšie, čo sa mi mohlo stať

Máte za sebou celkom nabité letné mesiace, keďže ste sa predstavili až v troch reprezentačných kategóriách. Ako ste to všetko zvládli?
Leto som zvládla super. Aj keď príprava na jednotlivé reprezentačné akcie bola psychicky aj fyzicky veľmi náročná. Mne to však veľmi vyhovovalo a rada by som tak náročne trénovala počas celého roka.
Poďme si jednotlivé reprezentačné akcie rozobrať postupne. Predstavili ste sa vo výberoch do 17, 20 rokov i medzi ženami. Hodnotíte vystúpenia na vrcholových turnajoch pozitívne?
Som šťastná, že som mala možnosť sa v priebehu takého krátkeho času zúčastniť troch dôležitých reprezentačných akcií. Ako prvé som absolvovala ME junioriek v Novom Sade. Cestovali sme tam veľmi dobre pripravené, ale musím povedať, že účasť nám nevyšla tak, ako sme chceli. V septembri som bola súčasťou tímu, ktorý cestoval na MS junioriek do Volosu. Bola to obrovská príležitosť ukázať, že aj Slovenky sú v tomto športe dobré. Mali sme možnosť vidieť hrať svetovú špičku a takisto si zahrať proti novým družstvám. V októbri som cestovala do Kyjeva s reprezentáciou žien, konala sa tu kvalifikácia na ME žien 2018. Zo siedmich družstiev sme sa umiestnili na prvom mieste, takže spokojnejšie už byť nemôžeme.

V mládežníckych kategóriách ste boli tradične oporou, no, paradoxne, aj ako jedna z najmladších ste sa výborne prezentovali medzi ženami, kde ste s 15 gólmi boli najlepšou strelkyňou. Dá sa povedať, že vaša forma gradovala? Aké ste mali ohlasy na svoje výkony?
Myslím si, že forma je len o tréningu a o tom, aká je kondička. Asi preto sa mi podarilo sa viac presadiť aj medzi ženami. Čo sa týka ohlasov, samozrejme, že najbližšia rodina ma chváli. Sú šťastní a od trénerov sa vždy dočkám kritiky, ale tak to má byť.
Po výbornej predminulej sezóne v KVP Kúpele Piešťany ste zmenili pôsobisko a zamierili ste do zahraničia. Konkrétne do talianskeho Neapola. Ako sa zrodil tento prestup?
Do Talianska som sa dostala vďaka našej reprezentačnej trénerke Cinzii Raguse, ktorá z tejto krajiny pochádza. Mala som možnosť ísť na skúšku do Neapola, kde si ma následne vybrali a ostala som tam celú sezónu.
Vodné pólo je v Taliansku oveľa populárnejšie ako na Slovensku. Môžete nám prezradiť svoje postrehy z fungovania najvyššej talianskej súťaže?
Vodné pólo v Taliansku je na úplne inej úrovni ako u nás. O šport je väčší záujem a je viac podporovaný. Liga prebieha úplne odlišne, je rozdelená na viac častí a pôsobí v nej oveľa viac tímov. Takisto je tam množstvo ľudí, ktorí tým doslova žijú. Na zápasy chodia často plné tribúny a fanúšikovia vedia vytvoriť naozaj skvelú atmosféru.

Venovali ste sa v Neapole okrem vodného póla aj štúdiu?
Presne tak, navštevovala som taliansku školu a stíhala aj tréningy. Bohužiaľ, nemohla som sa venovať iba vodnému pólu, ale to k tomu patrí.
V talianskom veľkomeste robí našej krajine skvelé meno futbalista Marek Hamšík, ktorý je tam veľkou hviezdou. Stretávali ste sa s tým, ako ho v Neapole uznávajú?
Čo sa týka Hamšíka, je to naozaj ikona. Je ho všade vidieť, objavuje sa na plagátoch v MHD, každý pozná jeho meno a všetci mi závideli, že sme z rovnakej krajiny.
Po ročnej anabáze pod Vezuvom sa však vraciate opäť do Piešťan. Prečo ste sa rozhodli pre tento krok?
Je to pravda, v septembri som prestúpila opäť do KVP Kúpele. Hlavným dôvodom bola škola, ale pevne verím, že sa budúcu sezónu a možno aj skôr opäť vrátim do zahraničia.

V Piešťanoch vás bude opäť viesť váš otec, tréner Ján Baranovič, pod ktorým hrávate dlhé roky a viedol vás aj v reprezentáciách. Aký je váš vzťah tréner/otec – hráčka/dcéra?
Mať otca za trénera je to najlepšie, čo sa mi mohlo stať. Odmalička mi dával rady aj mimo tréningov alebo nemal problém spraviť mi ťažší tréning. Na tréningoch alebo zápasoch sa ku mne správa ako ku každej inej hráčke.