Alexandra Šindelára si uctili knihou i výstavou

Vraždu obľúbeného kňaza si pamätajú už len tí najstarší obyvatelia mesta. Možno niektorí z nich ešte ako mladučkí kráčali 5. novembra 1947 v sprievode desiatich tisícok ľudí k cintorínu na Žilinskej ceste, aby odprevadili a vzdali úctu kňazovi, ktorý bol osobným priateľom Andreja Hlinku i oboch Winterovcov.
Zabili ho 2. novembra 1947 v chodbe Rímskokatolíckeho farského úradu v Piešťanoch pištoľou ráže 7,65. Dnes pri jeho pomníku stále svietia kahančeky. Aj o nich rozprával kurátor výstavy Andrej Bolerázsky, historik Balneologického múzea Imricha Wintera.
Vo štvrtok 9. novembra sa výstavné priestory na Štefánikovej ulici v Piešťanoch naplnili zvedavcami. Novú publikáciu, ktorá bola podobne ako výstava zostavená pri príležitosti 70. výročia úmrtia Šindelára, predstavil cirkevný historik Stanislav Žlnay.
Podnet k napísaniu prišiel po zhliadnutí rokovania jedného z piešťanských mestských zastupiteľstiev. Žlnay si uvedomil, že aj dnes, podobne ako kedysi, sa poslanci zaoberajú obdobnými problémami, aké riešil kedysi starosta Piešťan A. Šindelár.

Vydal sa teda do archívov, študoval materiály, pátral po všetkom, čo súviselo so životom, prácou a odkazom toho všeobecne obľúbeného a veľmi aktívneho človeka. „Kniha nie je jeho životopis, ten si môžete prečítať na Wikipédii. Mojím cieľom bolo zachytiť a priblížiť dobu, v ktorej Šindelár žil,“ zdôraznil autor publikácie.
Dal jej príznačný názov – Komu asi prvému zazvoní? Túto vetu vyriekol Šindelár pri vysviacke nového zvona v Piešťanoch. Nemohol tušiť, že zvon o krátky čas nato zahlaholí umieráčik práve jemu.
Doteraz vraha nevypátrali. Rovnako sa nepodarilo objasniť smrť farára Štefana Poláka v Borovciach. Oboch kňazov spája to, že ako miestne autority boli tŕňom v očiach vtedajšieho režimu.
Ak sa pozriete na staré fotky z Piešťan, uvidíte vydláždené chodníky v centre mesta. Bolo to zásluhou Šindelára a Winterovcov. Nedávno na Sládkovičovej ulici pri rekonštrukcii natrafili stavbári na staré vodovodné rozvody z roku 1930, z čias éry Šindelára. Boli tak hlboko v zemi, že sa k nim s ťažkými technikami ledva dostali.

Šindelár za svojej éry budoval aj kanalizáciu. Inicioval vznik gymnázia, ba i vilovej štvrti Floreát, kde mali mať svoj veľký kostol jezuiti. Ich príchod je spojený s jeho obrodnou činnosťou pre Piešťany. „Obyvatelia sa nevedeli do príchodu jezuitov ani poriadne modliť,“ uviedol S. Žlnay.
Kniha, ktorú tento autor napísal, išla počas slávnostnej vernisáže na dračku. Kňazi i niektorí občania si ju kupovali aj po tri-štyri kusy. Záujemcovia si pozorne prezerali vystavené exponáty hovoriace o dobe, v ktorej pôsobil Šindelár aj Winterovci.
„Chcem poprosiť každého, kto má doma ešte nejaký zaujímavý dokument, listinu, fotografiu o Alexandrovi Šindelárovi, aby ich poskytol múzeu. Rovnako veľmi pekne ďakujem všetkým ľuďom, ktorí nám priniesli materiály k zostaveniu tejto výstavy,“ zdôraznil A. Bolerázsky.
V závere svojho príhovoru Žlnay prezentoval najdôležitejší odkaz súčasníkom, ktorý v knihe rezonuje. Všetko, čo bolo v tej dobe postavené, či už mosty, alebo infraštruktúra, bolo konané v spolupráci mesta s kúpeľmi. „Hovoril pravdu, toto mesto bude naozaj prosperovať iba za predpokladu, že kúpele a mesto budú ťahať za jeden koniec povrazu,“ povedal istý staropiešťanec.

Okrem výstavy a prezentácie knihy bola v ten deň k dispozícii aj obálka s prítlačou a korešpondenčný lístok. V priestoroch múzea ho pečiatkovala špeciálnou pečiatkou s vyobrazením Šindelára pracovníčka Slovenskej pošty. Obálku aj lístok dal vytlačiť šéf piešťanských filatelistov Milan Vančo.