Uctia si dekana Alexandra Šindelára
V týchto dňoch si piešťanská verejnosť pripomína 70. výročie tragickej smrti charizmatického dekana i starostu Piešťan Alexandra Šindelára. Pri tejto príležitosti inicioval Spolok filatelistov v Piešťanoch v spolupráci s Farnosťou svätého Štefana príležitostnú poštovú pečiatku.
K dispozícii bude i príslušnú udalosť dokumentujúca poštová obálka a korešpondenčný lístok. „Obálku a lístok som dal vytlačiť v počte šesťdesiat kusov vo vlastnom náklade,“ uviedol šéf piešťanských filatelistov Milan Vančo. Ako poznamenal, stretnutie spojené s inauguráciou poštovej pečiatky s portrétom dekana Alexandra Šindelára bude v cirkevnej škole 4. novembra o 10. hodine.
Záujemcovia sa do priestorov slávnosti dostanú vchodom od kostola. V tento deň môžu získať obrazovú obálku a korešpondenčný lístok s prítlačou. K dispozícii budú poštové známky a pracovníčky Slovenskej pošty budú tieto zásielky pečiatkovať. Pečiatka bude verejnosti k dispozícii na hlavnej pošte v meste už 2. novembra.
Alexander Šindelár sa v roku 1930 sa stal farárom v Piešťanoch a v rokoch 1931-1938 vykonával aj funkciu starostu mesta. V novembri 1936 ho povýšili na dekana. Medzi jeho najväčšie zásluhy v dobe hospodárskej krízy patrí zriadenie verejnej sprostredkovateľne práce, organizovanie zbierok potravín a šatstva pre najchudobnejších, ale najmä budovanie infraštruktúry Piešťan. Za jeho pôsobenia bol postavený napríklad Krajinský most, Poštový a telegrafný úrad a okresný úrad (neskôr budova SPŠE). Pokračovalo sa vo výstavbe vodovodu, kanalizácie, telefónnych a elektrických prípojok. Srdcia ľudí si získal najmä svojou otvorenosťou.
Ako starosta a správca farnosti stíhal vyučovať náboženstvo, zúčastňovať sa spoločenských, kultúrnych aj športových podujatí a pomáhať chudobným. Šindelár po ukončení funkcie starostu ostával naďalej dekanom a popritom bol predsedom Hlinkovej slovenskej strany, prvým podpredsedom Matice slovenskej. Po vyhlásení slovenského štátu v roku 1939 sa stal poslancom Slovenského snemu. Na tunajšej fare potom hostil aj niektorých ministrov vtedajšej vlády.
Po vojne dal Šindelár vyhotoviť na Kostol sv. Štefana pamätný, od roku 1916 chýbajúci zvon, ktorý posvätil 2. novembra 1947. Po jeho vysviacke bol zavraždený. O jeho nečakanej smrti sa píše v Kronike Piešťan: „V nedeľu 2. novembra 1947, v deň Dušičiek okolo 20. hodiny večer bol vo svojom byte na fare zastrelený tunajší dekan – farár Alexander Šindelár. Menovaný bol zastrelený neznámymi páchateľmi, ktorí po čine ušli a stopovanie po nich zostalo bez výsledku. V stredu dňa 5. novembra mal Alexander Šindelár pohreb, na ktorom sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.“
Šindelár sa zaslúžil o úpravu tunajších ciest, ulíc a cintorínov. Túto udalosť pripomína pamätná tabuľa na budove farského úradu. Odpočíva na cintoríne na Žilinskej ceste.