Viliam Ziman zachytáva genius loci miest
V Galérii Fontána sa v stredu 18. októbra uskutočnila vernisáž obrazov prírody a mestských vedút výtvarníka Viliama Zimana z Banky. Veduta je odkazom umelca, ktorý v danom čase zachytil náladu zobrazovaného miesta. Obrazy, ktoré autor v Piešťanoch vystavuje, pôsobia impresionisticky, niekedy až zasnene.
Neprofesionálny umelec, majster Ziman, člen Piešťanského výtvarného klubu, poodkrýva cez svoje videnia uličiek obcí a miest Provensálska, Paríža, Nice, ale aj Ríma či Dubrovníka krásne zákutia miest, ktoré navštívil a zachytil na plátne. Výstava sa konala pri príležitosti jeho 77. narodenín. Na dobrú pohodu vyhrávala cimbalovka z Folklórneho súboru Máj.
Na vernisáži bolo v galérii azda viac odborníkov jadrovej energetiky na meter štvorcový ako v samotných Jaslovských Bohuniciach či v Mochovciach. Svojho kolegu, bývalého riaditeľa Elektrárne Jaslovské Bohunice, totiž prišli pozdraviť, zablahoželať mu k narodeninám a zhliadnuť jeho diela priatelia z práce i súkromia.
Hostí privítala riaditeľka mestského kultúrneho strediska Marta Jurčová, príhovor mal predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš. Nebol tam náhodou, pretože s umelcom sa pozná dlhé roky pracovne z čias, keď obaja pôsobili v elektrárni. „Jeho nesporné znalosti a odborné kvality sa prirodzene presadili. Pracoval ako riaditeľ elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a svoju kariéru ukončil ako člen predstavenstva a generálny riaditeľ pre prevádzku a údržbu akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne. Jeho najbližší však vedia, že popri úspešnej kariére rozvíjal aj dráhu umelca – výtvarníka. Nie každý je múzami obdarený, ale Viliam nesporne je. Napriek tomu, že je samouk, jeho diela si našli priaznivcov na výstavách doma i v zahraničí,“ uviedol T. Mikuš.
Kurátorom výstavy bol riaditeľ Galérie Jána Koniarka v Trnave Róbert Němeček. Ten predstavil tvorbu umelca i ideové umiestnenie obrazov v dvoch galerijných priestoroch. Diela V. Zimana zhodnotil takto: „Obrazy sú často abstraktné, avšak stále zrozumiteľné. Často si vyberá impresionistický motív, ktorý ‘cézanovsky’ vymodeluje farbou. Tieto motívy sú akousi pohľadnicou jeho duše prepísanou do obrazov prírody a mestských vedút. Tak sa aj nazýva jeho výstava: Veduty – čiže pohľady na mestá, ktoré sa začali objavovať ako žáner v renesančných Benátkach. Keďže v tom čase nebol fotografický záznam, veduta má svoj dejepisný či zemepisný význam, lebo zároveň zachytáva architektúru mesta v konkrétnom čase. Má ale aj význam sociologický, lebo uchováva jedinečnosť a charakter priestoru – genius loci.“
