Triatlonista Kubo exceloval na Ironmanovi

Aktuálne jeden z najperspektívnejších triatlonistov na Slovensku v rozhovore zároveň prezradil, že od budúcej sezóny bude pretekať medzi profesionálmi.
► Išlo vaše prvé preteky pod hlavičkou Ironman, ktorá je uznávanou celosvetovou organizáciou. Ako na vás podujatie zapôsobilo? Keď to porovnáte s inými triatlonmi, v čom je Ironman výnimočný?
– Značka Ironman je to najlepšie v triatlonovom svete. Bolo to vidieť, už keď sme prišli do Zell am See. Všade na stĺpoch boli vlajky Ironman, mesto žilo týmito pretekmi už týždeň dopredu. Nikomu neprekážalo, že celá cyklistická časť bude úplne uzavretá na väčšinu dňa.
V hoteli nás hneď uvítali a želali nám veľa úspechov. Každý vedel, čo sa v nedeľu bude diať. Ironman je značka, ktorá triatlon preslávila a dostalo ho tam, kde je dnes. Môžem ísť akékoľvek preteky, ale pokiaľ neuspejem v tomto seriáli, akoby som triatlon ani nerobil.

Preteky tejto značky majú väčšinou vypredané štartovné pole a neprekonateľnú divácku podporu, ako aj celé zázemie je neporovnateľné s konkurenciou.Po vyhlásení výsledkov mi gratulovali ľudia, ktorých som stretol na ulici, v reštaurácii aj pri raňajkách v hoteli.
► Opäť sa vám tu podaril výnimočný výsledok. Celkové šieste miesto a víťazstvo vo svojej kategórii je niečo skvelé. Vnímate to aj vy tak?
– Preteky boli veľmi kvalitne obsadené a víťazstvo v mojej kategórii, kde nás štartovalo takmer 60, a celkovo viac ako dvetisíc pretekárov, nebolo jednoduché. Bol to pre mňa vrchol sezóny, a tak som bol vynikajúco fyzicky pripravený.
Stanovil som si ciel skúsiť skončiť v prvej dvanástke. Už tento cieľ bol dosť trúfalý. Počas pretekov som vedel, že sa pohybujem na prvých miestach medzi amatérmi, ale keďže profi kategória štartovala desať minút pred amatérmi, nemal som predstavu, kde sa nachádzam v celkovom poradí. Šiesta priečka je jeden z najlepších výsledkov Slovákov v tomto seriáli.
Tento rok som získal titul majstra sveta v strednom triatlone, ale toto je pre mňa životný úspech. Veľmi ma to potešilo, ale na druhej strane mám aj veľký rešpekt, pretože si uvedomujem, že ma to zaväzuje k tvrdému tréningu a ďalším podobným výsledkom.
► Podujatie sa konalo v okolí jazera Zell am See. Priblížte nám všetky tri disciplíny a prostredie, kde ste ich absolvovali…
– Zell am See je pre mňa zatiaľ to najkrajšie prostredie, kde som pretekal. Krásna príroda a mesto, príjemní ľudia popri trati. Plavecká časť, ktorá mala 1,8 kilometrov, sa konala v čistom jazere. Plávali sme v neoprénoch, keďže teplota vody bola 21 stupňov Celzia. Moje GPS hodinky mi ukázali asi o 150 metrov dlhšie plávanie a z vody som vychádzal na 46. mieste, pretože táto časť patrí k mojej slabšej disciplíne.
Potom nasledovalo 90 kilometrov na bicykli s 900-metrovým prevýšením. Cyklistika po úplne uzavretých komunikáciách bola sen. Na 22. kilometri nás čakal 13-kilometrový kopec s priemerom päť percent. Pod kopec som mal priemernú rýchlosť 45,5 km/h a dostával som sa na prvé priečky medzi amatérmi.
Na vrchole už som nemal pred sebou žiadneho, len profesionálov. Po zjazde som až do cieľa udržal priemernú rýchlosť 42 km/h. Na cyklistickej časti som nemal veľa času na obzeranie sa, ale aj to málo, čo som videl, mi stačilo, aby som sa tešil na to, kedy sa tam opäť vrátim.

Ako som zistil neskôr, už po cyklistike som bol na prvom mieste a na beh som vybiehal ako líder medzi amatérmi. Avšak nevedel som, koľko sú za mnou moji súperi a ako rýchlo pobežia.
Bežecká časť sa odohrávala v okolí jazera. Boli to dva okruhy s prebehom cez centrum mesta, kde bol aj cieľ. Bežecký polmaratón som absolvoval za 1:20:40 hodiny.S formou na Ironmanovi som bol maximálne spokojný, počas celkového času 4:11:07 hodiny som nemal závažnú krízu.
► Čo vás čaká najbližšie? Máte v pláne nejaké preteky?
– Teraz najmä riešime sponzorov a zabezpečenie budúcej sezóny. Rozhodol som sa pre vstup medzi profesionálov. Je to pre mňa cesta, ako sa posúvať vyššie. Už teraz v Zell am See som sa kvalifikoval na budúcoročné majstrovstvá sveta, ale vybojovaný slot som odmietol, keďže medzi profi by mi prepadol.
Túto sezónu ma čakajú ešte majstrovstvá Slovenska v šprint triatlone počas najbližšieho víkendu, neskôr Medzinárodný maratón mieru v Košiciach, kde chcem vylepšiť svoje osobné maximum na polmaratóne pod hodinu a 15 minút.
► Výsledky, ktoré dosahujete, sú výborné a verejnosť vás už začína vnímať ako jedného z najlepších triatlonistov na Slovensku. Pociťujete väčší záujem o vašu osobu?
– Áno, táto sezóna bola pre mňa úžasná. Majster sveta, majster Slovenska a dvakrát vicemajster Slovenska. Je to odraz driny, ktorú si vie asi len málo ľudí predstaviť. Ale, našťastie, to nie je len o odriekaní a neustálom tréningu.
Odkedy som v novom klube 3NT Bratislava, spoznal som množstvo inšpirujúcich a úžasných športovcov. Aj po pretekoch mi prišlo veľa správ a telefonátov, ktoré ma potešili. Určite ma po tejto sezóne registruje viacej ľudí z oblasti triatlonu.

Mňa osobne najviac potešilo, keď mi napísal tréner Luboš Bílek, ktorý je pre mňa veľký vzor, a navyše trénuje hviezdneho Sebastiana Kienleho. Zagratuloval mi a pochválil moju vyrovnanosť v jednotlivých disciplínach.
► Povedali by ste pred pár rokmi, keď ste skončili s hokejom a dali ste sa na triatlon, že budete mať takýto raketový vzostup?
– Už keď som hrával hokej, cítil som, že rád behám, lákala ma cestná cyklistika a niekoľkokrát som sa ako divák s úžasom pozeral na triatlon Slovakman 226 v Piešťanoch. Hovoril som si, že by som ho raz v živote chcel zvládnuť. Dnes sa nebojím povedať, že keď prejdem na dlhé triatlony, prídem ho vyhrať.
Chcel by som ešte poďakovať Petrovi Králikovi za úžasné podmienky, vďaka ktorým som bol schopný podať taký výkon, Janovi Roziakovi za trpezlivosť na plaveckých tréningoch a všetkým z najlepšieho klubu 3NT, že to so mnou vydržia.