Istria – zelená perla Jadranského mora
Zelená perla Jadranu. I tak by sa dala nazvať časť Chorvátska s názvom Istria pre jej prírodne zelený charakter, na rozdiel od dožlta slnkom spálených Dalmácií.
My sme navštívili jej najsevernejšiu časť – mesto Umag, stredoveký Grožnjan, neďaleký slovinský Portorož či Piran, ale aj od Umagu necelých 50 kilometrov vzdialený taliansky Terst. To všetko sa dá stihnúť počas letného pobytu v Umagu vskutku i za jediný deň.
Umag – mesto dlhých pláží
Umag je najsevernejším chorvátskym mestom a pre našinca je výhodný pre dovolenkový pobyt i pre jeho pomerne malú vzdialenosť. Od Piešťan je to takmer celú cestu diaľnicou niečo málo nad 650 kilometrov. Výhodou je aj to, že v slovinskom Maribore sa odkloníte od jednej z najfrekventovanejších trás smerujúcich do Chorvátska a miesto cesty na Záhreb pokračujete okolo Ľubľany až na slovinské morské pobrežie v prístavnom meste Koper. Odtiaľ väčšinou cestami druhej triedy je to zhruba len trištvrte hodiny jazdy do Umagu. Aj hraničné priechody do Chorvátska sú v tejto časti Slovinska o poznanie priechodnejšie ako tie na najfrekventovanejších trasách smerujúcich na Záhreb.
Umag patrí k pomerne starým európskym mestám. Najstaršie zmienky o pôvodne starorímskej osade pochádzajú zo 7. storočia. Vojenská osada vtedy niesla meno Sipar Humacum (Umacus). Strategická poloha Umagu spôsobila, že sa oň po stáročia preťahovali mocné ríše. Prístavné mestečko spravovala najprv Benátska republika, neskôr Rakúsko-Uhorsko a po prvej svetovej vojne zjednotené Taliansko. Definitívne sa súčasťou Juhoslávie stal Umag až v roku 1953. Od roku 1991 patrí Chorvátsku.
Súčasnosť tohto mesta patrí najmä vodnej turistike. Kilometre pláží s pozvoľným vstupom do mora slúžia hlavne rodinám s deťmi. Navozený piesok vstup do mora natoľko spríjemňuje, že ho na rozdiel od väčšiny chorvátskych pláží pohodlne zvládnete naboso bez potreby špeciálnej obuvi.
V areáloch prímorských hotelov či apartmánových domov je i množstvo bazénov. Vstup do nich nie je nijako limitovaný ubytovanými hosťami daného hotela, a tak, keď sa vám zunuje ten k vášmu hotelu náležiaci, bez problémov si môžete zájsť okúpať sa k susedom.
Vybavenosť a servis v jednotlivých rezortoch je na vysokej úrovni. Nechýbajú obchody, reštaurácie, atrakcie pre deti, požičovne bicyklov, cestných, ale i vodných, a rôzneho rekreačného či športového náradia.
Aj keď niektoré hotelové rezorty sú od centra Umagu vzdialené niekoľko kilometrov, cestu do mesta vám uľahčí vláčik navlas rovnaký ako ten, čo premáva v piešťanských uliciach.
V samotnom meste môžete nájsť množstvo historických uličiek, v nich kvalitné reštaurácie, a v centre na Námestí slobody je počas letnej sezóny vždy vo večerných hodinách zaujímavý kultúrny program. Počas našej návštevy sa tu predstavil klub rímskych gladiátorov z Puly i tanečnice z obdobia antiky.
Stredoveký Grožnjan plný umelcov
Na kopci neďaleko Motovunského lesa v severozápadnej Istrii, nad dolinou rieky Mirny okolo 15 kilometrov od mora, sa nachádza starobylé mestečko Grožnjan. Na vrchole kopca postavené mesto je obklopené olivovníkmi a viničom, mesto sa pýši svojou bohatou tradíciou, kultúrnym dedičstvom, krásou prírodného prostredia, to všetko je obohatené umením.
Z výšky grožnjanských múrov dovidieť od Ćićarije a Motovunu až po ústie rieky Mirny a istrijský Novigrad. Jedna z najkrajších daností tohto mestečka je nedotknuté stredoveké jadro so svojimi úzkymi a malebnými ulicami, vydláždenými kameňom.
V súčasnosti má mesto okolo sto obyvateľov a asi štyridsať galérií. Grožnjan je malé mestečko, avšak veľké kultúrnym významom. Vďaka početným umeleckým podujatiam a umelcom, ktorí sem prišli žiť a tvoriť, je Grožnjan od roku 1965 vyhlásený za mesto umelcov. Umelci sa usadili v starých kamenných domoch, a aby sa zabránilo vymieraniu mesta, boli poverení ich strážením.
Malebný slovinský Piran
Piran je starobylé mestečko vo výbežku slovinského pobrežia. Má rozlohu 44,6 kilometrov štvorcových a žije tu takmer 17-tisíc obyvateľov. Jeho dominantou je kostol a pre stiesnené prímorské mestečká netypické veľké oválne námestie. Na jeho mieste pôvodne stálo nádražie miestnej trate do Koperu, pre ktoré sa našlo iné miesto vďaka zasypaniu pôvodného slaniska. Po zrušení železnice bol priestor využitý ako námestie, ktorému dnes dominuje socha miestneho rodáka, slávneho talianskeho huslistu Giuseppe Tartiniho. Pre zvyšok mestečka sú typické úzke uličky. Od čias talianskej nadvlády tu žije talianska menšina a názvy ulíc sú tu dvojjazyčné.
Terst – mesto s puncom monarchie
Mesto Terst patrí k najväčším prístavom na pobreží Jadranského mora. Za čias Rakúskeho cisárstva býval hlavným prístavom habsburskej monarchie, čo z neho urobilo nielen letovisko plné historických pamiatok, ale aj významné hospodárske a obchodné centrum.
Približne dvestotisícové mesto leží na konci dlhého koridoru talianskeho pobrežia Terstského zálivu (Golfo di Trieste) od slovinského vnútrozemia oddeleného horami. Terst je tiež administratívne centrum regiónu Friuli – Venezia Giulia a v meste sídli aj univerzita. Svoju slávu z minulosti využíva v cestovnom ruchu a väčšina turistov sem dnes prichádza skôr za historickými a kultúrnymi pamiatkami ako za oddychom pri mori.
Viaceré historické paláce pripomínajú, ako si toto mesto v minulosti obľúbila nielen šľachtická honorácia, ale aj bohaté lodiarske, obchodné a finančné kruhy, ktoré tu často umiestňovali sídla svojich firiem či bánk. O kozmopolitnom charaktere mesta svedčia i početné chrámy rôznych cirkví.
