VIDEO: Na chtelnické panstvo opäť zavítala Mária Terézia
„Vivat, Mária Terézia, vivat, Vaše cisárske veličenstvo!“ Zrejme takto vítala šľachta i pospolitý ľud imperátorku a rakúsku panovníčku počas jej návštevy u grófa Jána Erdődyho na chtelnickom panstve.
Údajne sa tak stalo v roku 1775. Vierohodnej písomnej zmienky o tom niet, no to neznamená, že sa toto tradovanie nezakladá na pravde. Našťastie, táto zmienka postačila nadšencom histórie natoľko, že zorganizovali veľkolepé divadlo nielen pre Chtelničanov, ale aj pre široké okolie.
Na počiatku bol udatný Chorvát Krištof Ungnád, ktorý v roku 1557 ako chorvátsky kapitán porazil Turkov pri Koprivnici. Okrem hodnostárskych titulov získal aj dobrovodské panstvo s rozsiahlymi pozemkami, ktoré sa nachádzali aj v Chtelnici. Tu dal postaviť okolo roku 1580 kúriu, v ktorej sa v roku 1583 vydávala jeho dcéra Anna Mária za potomka najstaršieho uhorského šľachtického rodu Tomáša Erdődyho.
Na základe týchto dejinných udalostí sa začal odvíjať príbeh chtelnického panstva v podaní divadelných ochotníkov a členov občianskeho združenia Zámok Hlohovec, ktorí pre početné publikum pripravili viac ako hodinovú alegóriu z udalostí už dávno zapadnutých prachom.
Stovky párov očí opäť klopili zrak z ostýchavosti i zízali od zvedavosti na početné sprievody šľachty i bežného ľudu, v čele ktorých sa na panstvo vracali Krištof Erdődy, ktorý okrem iného v roku 1618 podpísal zakladajúcu listinu františkánskeho kláštora na Katarínke, jeho synovia Juraj a Gabriel, potom ich potomkovia a ďalšie generácie rodu. Medzi nimi už spomínaný Ján Erdődy, v sprievode ktorého pred kaštieľ na koči pricestovala i cisárovná Mária Terézia.
V priebehu týchto storočí sa chtelnická nová kúria premenila na renesančný kaštieľ a neskôr na súčasný barokový, ktorého prestavba sa uskutočnila v roku 1769. Spolu s kaštieľom sa vynovilo aj jeho okolie. Parku dominovala lipová aleja s alegorickými sochami, popri nich kvitli kvetinové záhony a v povetrí rozvoniavali pomarančovníky, ktoré za letných dní vynášali zo skleníka na „čerstvý vzduch“. Ak by sme žili v danom období, určite by nás uchvátila aj bažantnica, zverinec či rybník. Toto všetko obdivovala i Mária Terézia v roku 1775, na počesť ktorej sa konali poľovačky, rôzne slávnosti, dokonca aj ohňostroj.
Súčasnú podobu anglického parku získalo okolie kaštieľa za čias nového majiteľa panstva Jozefa Pálfiho. V tieni mohutných stromov si jeho veľkoleposť užívali návštevníci Tereziánskych slávností nielen pešou prechádzkou, ale i jazdou na koči. V prednej časti parku sa tiež odohrali všetky sprievodné aktivity tohto vydareného podujatia. Na jarmočisku ste sa rovnako ako počas alegorických sprievodov presúvali z jedného storočia do ďalšieho.
Svoju zručnosť v zaobchádzaní so zbraňami si návštevníci mohli vyskúšať zoči-voči templárskemu rytierovi alebo si aspoň zastrieľať z luku na terč. Stredoveký tábor však nebol cítiť len potom bojovníkov, ale tiež voňavými čerstvo upečenými posúchmi nad pahrebou alebo inými špecialitami kuchyne tejto doby.
Rukou poháňaný kolotoč či flašinet zasa ľudí presunul do 19. storočia, rôzne jarmočné tretky aj do súčasnosti. Deti mohli so zatajeným dychom sledovať nielen majstra kováča pri práci, ale si tiež mohli vytvoriť vlastnoručne maľované perníky či ploské kamienky. Tie sa, na rozdiel od perníkov, ale nedali zjesť. Duševný pokrm nielen pre ne pripravili organizátori v podobe ďalšieho kultúrneho programu, ktorý potrval až do noci. A kto to všetko nezažil, tomu sa dianie v areáli kaštieľa posnažíme sprostredkovať aj videozáznamom. Ak sa Tereziánske slávnosti uskutočnia i o rok, možno na ne nezabudnete zavítať.