Kvalita tkvie v rozume
Príspevok rozhorčenej čitateľky nie je ani tak o tom, ako sa primátor stará, respektíve nestará o veci verejné, či o viceprimátoroch, ktorí sedeli a už nesedia na mestskom úrade, ani o poslancoch, ktorí by mali plniť sľuby.
Je to skôr o vnímaní Piešťan kritickým okom obyvateľky, ktorá zažila ich prosperitu. Vidí, ako to inde funguje a u nás nie. Prečo je to tak? Pýta sa a viní kompetentných. Aj keď nie za všetkým je primátor, úradníci alebo poslanci. Ale práve oni majú možnosť využiť právomoci a urobiť maximum, aby sa aspoň niečo dalo do poriadku.
Môj otec i starý otec milovali dobré hroznové víno. Vedeli, že ak chcú urobiť kvalitný mok, musia dať do demižóna bobuľky prvotriedne, sladučké, dozreté, nie hnilé a potiahnuté plesňou. Ak chceli, aby aj v chladných jesenných dňoch víno zrelo, obalili demižón do teplých prešivákov či deky, aby bublalo – čo bol znak kvasenia. Vedeli, že víno sa má stáčať v určitom okamihu do dobre vyumývaných fliaš, ktoré sa museli natesno uzavrieť. Bol okolo toho celý proces s množstvom detailov. Ak by čokoľvek zanedbali, výsledok ich celoročného snaženia by bol iba kyslým nepodarkom, ktorý vypijete – a vypľujete!
Preto, a teraz zľahčujem tému, nezáleží na tom, aký jedinec či jedinci zapríčinili stav Slovanu či Lipy. Kto lepí žuvačky na stoly v reštauráciách a odpadkové koše, kto nenatiera lavičky a podpaľuje kontajnery, prečo sú budovy priemyslovky, jej internátu i vodohospodárskeho učilišťa prázdne. Prečo letisko, ktoré je perfektne prepracované, má kúpiť niekto či nekúpiť nikto? Záleží na tom, ako komplexne vieme k Piešťanom pristupovať, aby sme z nich urobili „dobré víno“. Zatiaľ to dobré chutí po blene. A mnohých z neho napína.
Kvalitný nápoj vytvorí len múdry človek. Taký, ktorý nie je skorumpovaný, nemá za ušami, nie je nikomu nič dlžen, žije čestne, má dosť peňazí, nepotrebuje sa ulakomiť na verejné, má pokoru a Piešťany úprimne rád. Mal by byť zdravý lokálpatriot, ale nie prehnane patriotický. Taký akurátny. Ľudia budú pod jeho „taktovkou“ sami dbať o čistotu na chodníkoch, skrášľovať prostredie, budovať stavby i ihriská a opravovať rozbité, rozvíjať turizmus, lákať na kvalitu. Nesľubovať. Ale plniť. A trestať tých, čo ich snahu hanobia.
Som v tejto veci pesimistom. Takého človeka nepoznám. Ale poznám ľudí, čo sú múdri, dobrí, pracovití a neklamú. To sú tie zdravé „bobuľky“ k dobrému vínu. Stačí len nájsť správneho hospodára.
