Večné sny
Keď som v roku 2003 robil kampaň materského denníka pod názvom SME v EÚ, zameranú na podporu referenda o vstupe Slovenska do tejto medzinárodnej organizácie, mal som o nej neúplné informácie a príliš veľké očakávania. Odvtedy som čo-to pochopil a hlavne zmúdrel.
O našich politikoch som si už predtým veľké ilúzie nerobil, no dával som šancu tým, čo prídu po nich a urobia potrebné zmeny. Ostalo len pri snoch, realita sa posunula niekam inam. Slovensko sme zapredali politickému gigantu za veľmi nevýhodných podmienok a za príliš veľkú vidinu niečoho neuchopiteľného – eurofondy.
Kto sa v tejto problematike trochu orientuje, vie, že eurofondy v našom ponímaní sú ako ten zajac, ktorého najskôr musíme lapiť a až potom sa olizovať nad chutnou pečienkou. Myslieť si, že samy padnú z neba starostom či primátorom do lona bez krytia politickým tričkom, je totálna hlúposť. No i tak, opantaní akousi drogou, stále týmto nezmyslom veria. Nielen v Piešťanoch, ale aj v Trnave.
V krajskom meste roky snívajú o novom kúpalisku a vynovenej rekreačnej oblasti Kamenný mlyn. Spravili sa vizualizácie a projekty za tisíce eur a čakalo sa na eurofondy. Rok, dva, päť, sedem… Doteraz ešte nebola vyhlásená ani len výzva, aby sa o európske dotácie na tento účel mohli mestá ako Trnava uchádzať.
Iným prípadom je, ak sa niekto snaží získať peniaze už na základe výzvy. Trnava chce parkovací dom pre bicykle, Piešťany zas cyklochodník na Bratislavskej ceste. Neverím, že ich bez správneho politického trička dostanú. Trnava cyklovežu oželie, Piešťany však hazardujú so zdravím svojich občanov. Peniaze za spomínanú cyklotrasu totiž „prejedli“ inak. A tak budú Piešťanci po kúpalisku snívať ďalší večný sen.
