Plaváreň: Máme memorandum, peniaze na výstavbu nie

Ako uvádza mesto vo svojej tlačovej správe, zúčastnené strany sa dohodli na uzatvorení memoranda, ktorým deklarujú spoločný záujem spolupracovať pri zabezpečení realizácie projektu vybudovania Plaveckej haly Piešťany, pracovne označenej ako „Národné tréningové centrum plaveckých športov Martiny Moravcovej v Piešťanoch“.

Podpis memoranda o spolupráci medzi Slovenskou plaveckou federáciou, zastúpenou prezidentom Ivanom Šulekom, a Mestom Piešťany, zastúpeným primátorom Petrom Jančovičom (vpravo).

Ako pred slávnostným podpísaním memoranda povedal prezident Slovenskej plaveckej federácie, Ivan Šulek, plaváreň v Piešťanoch je preňho jedna z top priorít: „Piešťanské plavecké a vodnopólové kluby patria na Slovensku k najúspešnejším, vyrástli tu legendy plaveckého športu, ako sú Martina Moravcová či Ladislav Bačík, preto si myslím, že bazén mestu právom patrí, a my budeme veľmi radi, keď sa tento projekt podarí dokončiť.“

Primátor Peter Jančovič si podpísanú dohodu o spolupráci veľmi cení: „Memorandum je pre nás nesmierne dôležité. Plavecká hala v Piešťanoch je cieľ, na ktorom nám veľmi záleží, a som rád, že sa hýbeme správnym smerom. Podpora Slovenskej plaveckej federácie je v prípade tohto projektu kľúčová.“

Ďalším krokom, ktorý posunie mesto bližšie k vysnívanému cieľu, je získanie financovania, ktoré by malo pochádzať hlavne z externých zdrojov.

Na plány plaveckého centra, ktoré malo stáť medzi futbalovým štadiónom a mestským parkom, sa minulo 70-tisíc eur.

Roky plné zámerov výstavby

Nová plaváreň je v Piešťanoch témou už niekoľkých volebných období, zatiaľ však ide stále len ako zámer. Jeden z prvých zámerov, ktorý mal aj čiastočné finančné krytie, bol z čias konca primátorovania Rema Cicutta z roku 2014, a to projekt plaveckého centra.

V októbri 2014 sa však zmenili politické pomery v meste. Primátorom sa stal Miloš Tamajka a zastupiteľstvo ovládlo politické zoskupenie Spoločne pre Piešťany pod vedením Tomáša Hudcoviča. „Projekt stál doposiaľ 70-tisíc eur, preto vo svojom návrhu žiadam do budúceho rokovania pripraviť materiály na zrušenie uznesenia prijatého predchádzajúcim zastupiteľstvom, podľa ktorého to má stáť ďalších viac ako 27-tisíc eur,“ predniesol svoj návrh poslanec Hudcovič na prvej riadnej schôdzi novozvoleného mestského zastupiteľstva v januári 2015.

A čo Hudcovič navrhol, to jeho poslanci následne odsúhlasili, a tak plavecké centrum dostalo stopku a dovtedy už minutých 70-tisíc eur na projektovú dokumentáciu doslova vyletelo von oknom.

Súčasťou ďalších krokov vtedajšieho zastupiteľstva na zastavenie výstavby Cicuttom plánovaného plaveckého centra z rozpočtu mesta bola aj príprava podkladov na ponukové konanie na prevzatie projektu Plavecké centrum Piešťany pre prípadného súkromného investora.

Výstavbu aquaparku, ktorá sa nikdy nezačala, oslávil primátor Miloš Tamajka pred voľbami v roku 2018, v ktorých neuspel, chlebíčkami a šampanským.

Záchrana zo zahraničia

A keďže novozvolený primátor Miloš Tamajka cestu zabezpečenia plávania pre verejnosť a športovcov skôr videl v zahraničnom investorovi a vo výstavbe aquaparku za poliklinikou vedľa výpadovky na Drahovce, ani on v zastavení projektu plaveckého centra nerobil žiadne prekážky. Na jar v roku 2015 Tamajka predstavil údajného investora z Čiech, ktorý vraj ide aquapark stavať. Celé to však dopadlo humbukom, stavebnými povoleniami na ohlásené drobné stavby, tesne pred voľbami chlebíčkami a šampanským na oslavy začatia výstavby a následne sa nepostavilo nič.

Súkromný investor to vzdal

Ani Hudcovičovi poslanci však nazaháľali. Súbežne s Tamajkovými víziami o aquaparku na konci roka 2015 poslanec z klubu SpP Ján Jánošík na zastupiteľstve predstavil Oskara Gaála ako zástupcu spoločnosti Bazenprojekt, ktorý mal záujem na pozemkoch, kde malo stáť plavecké centrum, vybudovať krytú plaváreň.

Jeho projekt v hodnote zhruba 2,2 milióna eur bol podstatne skromnejší ako plavecké centrum a zahŕňal dvadsaťpäťmetrový bazén s hĺbkou vody od 1,2 do 1,6 metra. V objekte by bol vybudovaný aj výcvikový bazén pre neplavcov dlhý 12,5 m s hĺbkou vody 0,9 m. Investor chcel plaváreň postaviť z vlastných zdrojov a od mesta požadoval pod svoj projekt pozemky za jedno euro.

I tento zámer sa však rozplynul ako mydlová bublina, a to najmä na základe doplňujúcich požiadaviek zo strany politického hnutia Spoločne pre Piešťany voči investorovi. Raz to bolo zväčšenie hĺbky bazéna z dôvodu, že navrhovaná nevyhovuje vodným pólistom na tréningy, inokedy rôzne požiadavky na finančné záruky či zábezpeky od investora. Ten i v dôsledku množstva požiadaviek od poslancov, ktoré jeho projekt výrazne predražovali, nakoniec od výstavby plavárne upustil.

Ale to už prišiel volebný rok 2018. Tamajka post primátora neobhájil a novým primátorom sa stal Peter Jančovič. Hudcovičovo Spoločne pre Piešťany spolu s ním sa z regionálnej politiky úplne vytratili, nevytratila sa však téma mestskej plavárne. Tentoraz však už len s ambíciou športoviska. Obdobne športoviskom a nie rekreačnou infraštruktúrou je napríklad atletická dráha.

Podľa posledného zverejneného projektu piešťanskej plavárne by bazény boli dva. Jeden plavecký s rozmermi 25×21 metrov a hĺbkou 1,8 m a druhý malý výučbový bazén s rozmermi 15×5 m a hĺbkou vody 0,6 až 0,9 m.

Bazén nie je kúpalisko

Rozdiel medzi športovým a rekreačným zariadením nám vysvetlil jeden z čelných predstaviteľov plaveckých športov v Piešťanoch, Pavel Škodný, zakladateľ a konateľ občianskeho združenia Bazén Piešťany: „Najprv by som chcel vysvetliť, že pri téme krytej plavárne si verejnosť často pletie dve odlišné zariadenia vybavené bazénom. Ľuďom často splýva v jedno – plavecký bazén pre športové a kondičné účely a bazén ako kúpalisko. Plavecký bazén, ak chce mať ambíciu, aby sa v ňom mohli konať i súťaže, musí v prvom rade spĺňať predpisy Medzinárodnej plaveckej federácie (FINA). V bazéne na rekreačné účely dominujú vodné atrakcie ako rôzne vírivky, šmykľavky, fontánky a podobne. Tieto dva rozdielne účely sa absolútne nedajú skombinovať.

Rozdiel je aj v komerčnom využití. Rekreačný bazén má pri rovnakej ploche podstatne väčšiu kapacitu návštevníkov. Koľko ľudí môže naraz využívať bazén určený na športové či kondičné plávanie, je limitované najmä šírkou bazéna a počtom dráh, ale v každom prípade je to omnoho menej ako v bazéne na rekreačné kúpanie. A v hodinovej kapacite je začarovaná aj finančná návratnosť či zjednodušene povedané komerčnosť. Pri kúpaliskách je to ich poslanie . zarábať peniaze. Bazén ako športovisko je službou mesta, prípadne štátu pre športovcov, občanov, žiakov základných a stredných škôl pre výučbu, tréning, kondičné plávanie. Jeho poslaním nie je zárobok.“

Odpoveď teda tkvie v schopnosti piešťanského mestského rozpočtu plaváreň pre športovcov postaviť a následne jej prevádzku financovať. V roku 2019 totiž Škodný odhadol cenu výstavby plavárne v sume 3,5 milióna eur a náklady na ročnú prevádzku dotovanú z mestskej kasy v objeme 240-tisíc eur. Od tých čias sa ceny stavebných materiálov zásadným spôsobom zmenili a ceny energií vyleteli do astronomických výšok.

Nová krytá plaváreň v Lučenci stála 5,72 milióna eur.

Plaváreň v Lučenci za 5,72 milióna

Ako príklad môže poslúžiť výstavba plavárne v Lučenci, ktorú spustili do prevádzky v septembri minulého roka. Súčasťou plavárne je 25-metrový nerezový plavecký bazén so šiestimi dráhami a hĺbkou od 1,1 do 1,6 metra. Návštevníci majú k dispozícii aj detský bazén s vodnými atrakciami, wellness so saunami, vírivým či ochladzovacím bazénom a oddychovú miestnosť. Náklady na realizáciu dosiahli 5,72 milióna eur. Štátny fond na podporu športu prispel dotáciou 1,5 milióna eur.

„Predpokladané náklady na prevádzku sú vyššie, ale budeme sa ich snažiť dostať pod kontrolu. Nemôžeme byť takí optimisti, že či kultúra alebo šport existuje za nulu,“ uviedla na margo prevádzkových nákladov novej plavárne v Lučenci primátorka mesta Alexandra Pivková.

Na výstavbu Piešťany nemajú

Kúpeľné mesto síce má pre rok 2025 rozpočet zostavený v objeme 41 725 215 eur, ale len bežné výdavky sú rozpočtované vo výške 33 950 067 eur a sú v nich zahrnuté všetky aktivity vyplývajúce zo samosprávnych funkcií mesta a výdavky na prenesený výkon štátnej správy, ako aj výdavky vyplývajúce mestu zo zákonných ustanovení.

Zvyšné peniaze – 6 578 565 eur – sú rozpočtované na investície pokračujúce z roku 2024 ako aj na nové investičné akcie zaradené v programoch majetok mesta, správa mesta, bezpečnosť, školstvo, kultúra, šport, životné prostredie a doprava. V jednoduchosti uvedené, ak by mesto postavilo plaváreň z vlastných peňazí úrovne plavárne v Lučenci, tak mu napríklad neostane ani jediné euro na opravu ciest či chodníkov alebo dotovanie prevádzky mestskej autobusovej dopravy.

Jedinou reálne uskutočniteľnou cestou k výstavbe novej plavárne v kúpeľnom meste je tak získanie financií na jej výstavbu z iných zdrojov, ako je mestský rozpočet, a to z eurofondov alebo zo štátneho fondu na rozvoj športovej infraštruktúry. Podpísané memorandum je tak len nádejou na ich prípadné získanie.