Na Vianočnej výstave na „mojmírke“ bolo ako v úli plnom včiel
Stredná odborná škola obchodu a služieb na Mojmírovej ulici v Piešťanoch pripravila aj tento rok parádnu Vianočnú výstavu a pri príležitosti Dňa otvorených dverí by si zrejme vrátnička školy ani obed nedopriala, ak by taký frmol zažívala bežne. Dvere sa prakticky nezatvárali.
V úvode oboch podujatí vedenie školy na čele s riaditeľom Tomášom Kubicom privítalo hostí, predstaviteľov mesta, zriaďovateľa, partnerov i kolegov zo susedných škôl a poďakovalo sa za spoluprácu a ocenilo dobré vzťahy. Celá škola sa premenila na veľkú vianočnú výstavu, v každej triede sa čosi dialo.
Školáci so svojimi pedagógmi a majstrami odborného výcviku už niekoľko dní pred podujatím starostlivo pripravovali a vyrábali rekvizity, jedálne lístky, piekli cukrovinky, medovníčky či praclíčky. Kuchári sa chystali na varenie vianočnej kapustnice a poľovníckych špecialít, čašníci si pripravovali filozofiu vianočných tabúľ, kaderníci, barbieri, kozmetičky si precvičovali svoje zručnosti a konzultovali ich, aby prezentácia nielen ich odborov, ale celej školy bola na patričnej úrovni. Podarilo sa im to.
Návštevník, ktorý prechádzal od vrchných podlaží až po prízemie školy, mal možnosť ochutnať a oceniť kvalitu gastro služieb, objednať si fantastickú sviečkovú s karlovarským knedlíkom či chutné zemiakové placky, v rúre pečený plnený zemiačik, minútky, chuťovky a iné špeciality tunajších kuchárov. Nechal si pripraviť niektorý z lahodných nápojov, ochutnať anglický čaj s mliekom od po anglicky hovoriacej obsluhy, posedel u Grincha a nechal sa inšpirovať medovnikármi alebo si vypočul a zoznámil sa s včelárstvom, včelími produktmi a tiež s nástrojmi a náradím včelára.
Dámy, ktoré sa túžili skrášliť, tu našli kompletnú starostlivosť o pleť, vlasy, mihalnice, obočie, nechty a tiež poradenstvo a diagnostiku. Po celej škole sa pohybovali servírky i čašníci s tanierikmi, šálkami, pohárikmi, miskami a ponúkali vo svojich prevádzkach hosťom rôzne dobroty. A kto z nich mal záujem, mohol si i domov odniesť balíček cukroviniek, peknú ružu z krepového papiera, nechať si namaľovať na tvár či ruky obrázok alebo obľúbený motív, nastylovať sa na rôzne príležitosti, svadbou počnúc a diskotékou končiac.
Mimochodom, kto zašiel a videl svadobné prestierania a účesy, po svadbe isto-iste zatúžil. A kto si sadol do izbietky, ktorá voňala históriou a medovníkmi, mal chuť zablúdiť k prababičke na myjavské, hrádocké, lehotské alebo prašnícke kopanice. Aj my sme to všetko zažili, precítili a ochutnali. Mali sme nebíčko na jazýčku, v srdci med a v hlave bzukot včiel. Bolo tam naozaj ako v úli.
Viera Dusíková, foto: autor
