Dnes je najkratší deň v roku a začína aj zimný slnovrat

Astronomická zima sa tento rok začne na severnej pologuli 21. decembra o 10:20 h stredoeurópskeho času (SEČ). V tomto okamihu nastane zimný slnovrat. Sobota 21. decembra bude najkratším dňom v roku 2024. V Bratislave bude trvať 8 hodín, 20 minút a 55 sekúnd. Slnko vyjde o 7:39 h a zapadne o 16:00 h.

Naši pohanskí predkovia oslavovali tento sviatok inak ako my, mnohé rituály a zvyky však pretrvávajú dodnes. V pohanských časoch bol kračún predovšetkým oslavou znovuzrodenia svetla. Keďže dni sa po slnovrate začínajú predlžovať, Slovania verili, že Slnko, ktoré sa symbolicky “narodilo” na tento deň, prinesie nový život a hojnosť do prírody i ľudských životov. Tento čas bol spojený aj s magickými rituálmi, ktoré mali zabezpečiť ochranu, dobrú úrodu a prosperitu v nadchádzajúcom roku.  Rituály, ktoré sa slávili vtedy sú zakomponované do dnešných zvykov a mnohé z nich dvôverne poznáme:

1. Zapaľovanie ohňa: Oheň bol kľúčovým symbolom tohto sviatku. Na dedinách ľudia zapaľovali ohne, ktoré mali chrániť pred temnými silami a zároveň privítať svetlo nového roka.

2. Kolenie prasaťa: Na kračún sa tradične zabíjalo prasa, ktoré symbolizovalo hojnosť a bohatstvo. Zvyk zabíjačiek zabezpečoval dostatok jedla na nadchádzajúci rok.

3. Zdobenie stromu: Hoci dnes zdobíme vianočný stromček, pôvodne sa strom zdobil ako symbol prírody, ktorá sa prebúdza po zime. Na strom sa vešali rôzne prírodné ozdoby, ktoré mali privolať úrodu a plodnosť.

4. Krájanie jablka: Tento zvyk sa vykonáva aj dnes počas štedrej večere. Po rozkrojení jablka mala pekná, súmerná hviezdička v jeho strede znamenať zdravie a šťastie pre celú rodinu.

5. Stretnutie s predkami: Podobne ako na dušičky, aj počas kračúna sa verilo, že duše mŕtvych predkov sú bližšie k živým. Ľudia navštevovali cintoríny a pri hroboch príbuzných si pripíjali, pričom pár kvapiek odliali aj na hrob.

6. Magické rituály: Verilo sa, že počas kračúna sú brány medzi svetmi otvorené, a preto sa vykonávali rôzne magické rituály na privolanie šťastia, ochrany a zdravia.

7. Zákazy po západe Slnka: Tme vládli temné sily, a tak platilo viacero zákazov. Ľudia sa vo všeobecnosti stránili vychádzať z domu, aby im bosorky a démoni nemohli uškodiť alebo učarovať. Z domu sa nič nepožičiavalo, ani nevynášalo. Nesmela sa ani vyliať voda, lebo by sa vynieslo bohatstvo. 

8. Obety Slnku: Na obetnom mieste ľudia zarezávali hydinu, ovce a kozy, ich krv nechávali odkvapkať na zem, aby na jar dobre zarodila.

9. Tradičné pokrmy: Medzi tradične pripravované jedlá na oslavy zimného slnovratu patrili obilninové kaše ochutené maslom a medom, alebo okrúhle koláče, bohato naplnené tvarohom, makom, orechami, medom a hrozienkami, ktoré dnes poznáme ako štedráky. Popíjala sa medovina a víno.

10. Masky zvierat: Počas osláv zimného slnovratu sa slovanskí predkovia prezliekali do masiek zvierat, napríklad tura, medveďa či koňa. Strašidelné masky mali odplašiť zlých duchov.

Zdroj: imeteo, jantario