Patríme na západ
Máme niečo vyše roka od parlamentných volieb a deň čo deň nestačíme žasnúť, čoho všetkého je táto vláda schopná. Mňa by zaujímalo, či voliči tejto garnitúry, ktorá nám vládne, sú ozaj spokojní, akým smerom sa táto krajina uberá, či sa ich kvalita života zlepšuje, alebo ozaj nevidia, čo sa deje, alebo tomu nerozumejú a je im to jedno.
Neskutočne ma rozčuľuje, že predstavitelia, ktorí reprezentujú túto krajinu, nás ťahajú na východ, k Rusku, z ktorého moci sme sa pred 35 rokmi vymanili. Rusi už vedia, že zo Slovákov môžu mať užitočných idiotov a naplno to využívajú. My a Maďari sme trójske kone Ruska v Európe. Je to pre mňa nepochopiteľná ostuda a ešte viac ma hnevá, koľko ľudí sa s tým stotožňuje.
Vkusne to zhrnul bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer, ktorého názory si veľmi vážim, a hovorí mi z duše: „Už roky akceptujeme travičov studní, russkú propagandu, orbánovské spravodajské operácie. Nechali sme si otráviť mozgy a uniesť krajinu. Vyše roka máme vládu vedenú rusským agentom a jeho kolaborantmi. Je to profesionálne najneschopnejšia vláda, akú sme kedy mali. Máme ministra zahraničných vecí, ktorý nie je slovenský minister. Je to amplión russkej dezinfo propagandy. Máme vládu vedenú psychicky narušeným agentom Moskvy. Suverénna politika na všetky strany je len nesuverénne kolenačkovanie voči fašistickej Moskve a čínskej komunistickej diktatúre… Ožratý russký agent a jeho kolaboranti ničia naše slabé inštitúcie. Lámu skoliotickú chrbticu národa. Unášajú nás zo slušného sveta do russkej stepi na koníkoch s krivými nohami Viktora Orbána. Unášajú nás k neslobode a biede. Rozmýšľam, o čom bolo vlastne tých mojich 32 rokov s NATO a Slovenskom. Krajinou, kde som sa narodil, vyrástol, ktorú milujem a ktorú som zastupoval najlepšie, ako som vedel. A ktorej prestávam rozumieť.“
Bohužiaľ, ľudia s takýmito hodnotami a nastavaním sú nežiaduci a vyhnaní z diplomatických služieb, na miesto ktorých sú dosadzovaní vyhovujúci prikyvovači a proruskí trollovia.
Potom tu máme prezidenta, ktorý sa už niekoľko mesiacov tvári, že sa ho dianie či už domáce, alebo zahranično-politické netýka. Neviem, či sme krajina s takým výsostným postavením, že si môžeme dovoliť, aby hlava štátu vynechávala najdôležitejšie diplomatické stretnutia svetových lídrov. Teraz dokonca nebol na slávnostnom znovuotvorení katedrály Notre-Dame v Paríži, kde boli všetky svetové špičky.
Na druhej strane sa mu ani nečudujem. Vďaka tomu, ako sa v zahraničnej politike posledný rok prezentujeme, sa s nami aj tak zo západných krajín nemá nikto záujem baviť.
