Rozlúčili sa s bratom Michalkom

Ľudovít Michalko sa narodil 23. augusta 1932 v Plevne v Bulharsku do rodiny učiteľa pre slovenskú menšinu, Jána Michalka, a bulharskej učiteľky Teodory, rodenej Cankovej. Detstvo trávil v dedinke Brašľanica až do roku 1940, keď bol jeho otec, ako politicky nespoľahlivý, služobne stiahnutý späť na Slovensko. Po návrate z Bulharska sa rodina usadila v Spišských Vlachoch, kde „Ľudko“, ako ho zvykli volať jeho blízki a priatelia, absolvoval ľudovú školu a neskôr prvý ročník meštianskej školy.

V roku 1945 bol jeho otec opäť služobne preložený. Rodina sa presťahovala do Košíc a tam Ľudko ukončil gymnázium. Počas štúdia na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave, so špecializáciou elektrovákuová technika, začal navštevovať aj evanjelický zborový spevokol, kde spoznal svoju životnú lásku Elenu Raabovú, dcéru evanjelického a.v. farára Viliama Raaba. V tom čase rovnako študovala v Bratislave na lekárskej fakulte.

Po absolvovaní vysokoškolského štúdia začal v roku 1956 pracovať ako konštruktér v Chirane, závod Modřany pri Prahe. Tam bol zamestnaný až do roku 1959, keď si našiel miesto vývojového pracovníka vo VUMA Nové Mesto nad Váhom. Do stavu manželského s Elenou Raabovou vstúpil 16. júna 1960 v Revúcej. V roku 1961 prestúpil do podniku Tesla v Piešťanoch ako hlavný konštruktér a bol mu pridelený aj byt. Tým sa začala nová etapa v jeho profesionálnom, ale aj v osobnom živote. Manželom sa narodili dve deti – dcéra Soňa a syn Peter.

V roku 1970 bol brat Michalko z politických dôvodov preradený na miesto samostatného vývojového pracovníka. Následne sa v roku 1979 stal vedúcim oddelenia medzinárodnej spolupráce. Jeho pracovný život sa skončil odchodom do dôchodku v roku 1991. Na dôchodku sa tešil s manželkou zo štyroch vnúčat a neskôr aj dvoch pravnukov, ktorí ho napĺňali elánom a chuťou do života.

Významnou vášňou jeho života bola jednoznačne hudba, či už v podobe spevu počas vysokej školy v evanjelickom spevokole, alebo v hre na klavíri a neskôr na organe. Práve hra na organe ho nakoniec doviedla k miestu kantora v Evanjelickom kostole v Piešťanoch, kde viedol aj zborový spevokol.

I napriek pokročilému veku brat Michalko s láskou a oddanosťou opatroval manželku počas jej zdravotných problémov až do jej smrti. Pritom však nebral ohľad na seba, čo sa neskôr odzrkadlilo aj na jeho vlastnom zdraví. Spočiatku sa mu ťažkosti darilo vďaka pomoci rodiny prekonávať, v poslednom roku sa však jeho zdravie výrazne podlomilo a 27. septembra 2024 nás vo veku 92 rokov navždy opustil. Rozlúčka s ním sa konala v evanjelickom kostole 2. októbra. Liturgoval aj jeho niekdajší spoluštatutár a administrátor Cirkevného zboru ECAV Piešťany Miroslav Jäger. Kázeň a odobierku povedal zborový farár Branislav Dolinský, za presbyterstvo sa prihovoril zborový dozorca Pavol Masaryk a báseň predniesla Jana Masaryková.

Brata Michalka sme poznali ako milého, skromného, láskavého, trpezlivého a veľmi zbožného, nadovšetko milujúceho Pána Boha. Pre cirkevný zbor v Piešťanoch bol nesmiernym požehnaním. Bol zborovým dozorcom v ťažkých časoch, keď sa rozhodovalo o výstavbe Zborového centra. Svoje technické vzdelanie vedel uplatniť aj v každodenných praktických problémoch zboru, ale najviac si ho pamätáme ako kantora a vedúceho zborového spevokolu, ktorý viedol profesionálne a s veľkou trpezlivosťou a láskou. „Lebo kto spieva, dvakrát sa modlieva.“ Pán Boh mu dožičil krásny dlhý vek a on sa aj v tomto vysokom veku zúčastňoval na živote zboru a pôsobil ako poddozorca.

Za svoju službu pre cirkev sa mu v roku 2017 dostalo významného ocenenia z rúk generálneho biskupa ECAV Miloša Klátika pri príležitosti 500. výročia Reformácie na návrh Seniorálneho presbyterstva Bratislavského seniorátu.

Česť jeho pamiatke!

Branislav Dolinský