Reumatologické nebo privítalo profesora Jozefa Rovenského
Veľkí ľudia – tí, čo v živote niečo významné vytvorili, ktorých um a myšlienky sa pretavili do skutkov pre blaho ľudstva sú zvyčajne na ulici nenápadní. Kráčajú pomalšie, premýšľajú, nenáhlia sa a kedykoľvek môžu, venujú sa svojej rodine. Oni totiž vedia, že za ich osobnými úspechmi stoja tí, čo ich milujú. Takto nejako som spoznala aj bývalého riaditeľa Národného ústavu reumatických chorôb, profesora Jozefa Rovenského. Kráčal domov pešky z ústavu, kde prežil svoj aktívny život, po Teplickej ulici v Piešťanoch. Usmial sa, prehodili sme pár viet a dohodli sme sa na rozhovore. Bol vecný, exaktný, zdvorilý, mal šarm vedátora. Dnes už nie je medzi nami. Odišiel, no jeho dielo je živým materiálom pre reumatológiu, nielen slovenskú, ale svetovú. Ostáva, citujú ho lekári či vedci. Ale čo je dôležitejšie, vďaka jeho činorodosti v reumatológii cítia úľavu v ukrutných bolestiach pacienti, ktorí bojujú so zápalmi, degeneratívnymi či metabolickými ochoreniami.
Prof. MUDr. Jozef Rovenský, DrSc., FRCP zomrel vo veku 81 rokov v piatok 27. septembra. Rozlúčka sa konala v Bratislave v stredu 2. októbra. Nech odpočíva v pokoji. Lúči sa s ním celý Piešťanský týždeň!
Pre Piešťanský týždeň pripravil tento vzácny človek seriál o osobnostiach so slovenskými koreňmi, ktoré dosiahli významné svetové úspechy v medicíne, zároveň bol spoluautorom knihy, v ktorej písal o týchto osobnostiach. Ja som ho však zažila v jeho „riaditeľni“ v NÚRCH-u, kde mal na stole desiatky písomností, materiálov a všeličoho, v čom sa vyznal iba on. Vstal, prišiel k k vitríne a tam mal malú škatuľku a v nej vzácne vyznamenanie – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Spomínam, ako som ho fotila na každoročných Dňoch zdravia v kine Fontána, kde si predstavitelia odbornej verejnosti – riaditeľ kúpeľov, nemocnice či primátor mesta pripíjali na zdravie pohárom čerstvého mlieka. Keď si piešťanskí reumatici pripomínali svoj svetový deň, ani tu nechýbal s odbornými prednáškami, vždy sa milo pozdravil s dnes už nebohou Annou Lýgiou Pučekovou a tá ho s vážnosťou, ktorá mu náležala, uviedla na scénu. No ako som v úvode napísala, môj najtrvalejší zážitok bol, keď som ho stretla na Teplickej. Toto sa ešte raz opakovalo, keď po teplickej kráčal spolu so svojou manželkou. Išli domov – bok po boku.
Prečítajte si článok z nášho archívu, je to ten, o ktorom píšem v úvode.
Prof. Jozef Rovenský: Rad Ľudovíta Štúra patrí aj tímu spolupracovníkov a taktiež mojej manželke a deťom
V pracovni riaditeľa NÚRCH v Piešťanoch, prof. MUDr. Jozefa Rovenského, DrSc., FRCP, vládla v januári 2014 pracovná atmosféra. Na stoloch bolo množstvo odborných publikácií, skriptá a brožúry. Sympatický pán profesor sa práve chystal na dôležitú medzinárodnú telekonferenciu s pracovníkmi účastníkov projektu 7. rámcového programu, kde je so spolupracovníkmi riešiteľom.
Primátor Remo Cicutto (vpravo) v minulosti odovzdal prof. J. Rovenskému slávnostné ocenenie – čestné občianstvo Piešťan.
Na začiatok nám ukázal vzácny novoročný darček. Prezident republiky Ivan Gašparovič mu udelil vysoké štátne vyznamenanie – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti zdravotníctva, školstva, vedy a výskumu a za šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí.
Ako ste toto ocenenie vnímali?
Prišlo to neočakávane. Bol som prekvapený a mal som veľkú radosť! Vnímam ho ako krásny vianočný aj novoročný dar nielen pre mňa, ale i pre celý tím ľudí, s ktorými som pracoval a pracujem od začiatku môjho nástupu do NÚRCH-u. Som im veľmi vďačný, že mi účinne pomáhali na tejto ceste, a preto Rad Ľudovíta Štúra patrí aj mojim spolupracovníkom.
Nová budova NÚRCH-u v roku 1988, rok pred otvorením.
Do Piešťan prichádzajú mnohí ľudia hľadať zdravie, lebo reuma je veľmi bolestivá choroba. Čo je na nej najhoršie?
Najhoršie? Asi to, že má široký rozsah. Nejde iba o jedno ochorenie. Najzávažnejšie, ktoré riešime, sú zápalové reumatické ochorenia, degeneratívne a metabolické choroby pohybového ústrojenstva a napokon reumatické manifestácie pri vnútorných chorobách a ďalšie.
Ktorým z nich vo vašom ústave venujete najväčšiu pozornosť?
Liečime najmä zápalové, degeneratívne a metabolické ochorenia. Zo zápalových je to najmä reumatoidná artritída, pretože na Slovensku je okolo 50-tisíc pacientov s touto diagnózou. Orientujeme sa nielen na dospelých, ale aj na detských pacientov.
Aký bol rozdiel medzi národným a výskumným ústavom?
V dnešnej ekonomicky náročnej dobe je treba vynaložiť veľkú aktivitu pri získavaní finančných prostriedkov na výskum. Podarilo sa nám získať spoluúčasť na spomínanom projekte na problematiku riešenia terapie alkaptonúrie a ochronózy, ktorá sa vo zvýšenej miere vyskytuje na Slovensku. Je to ochorenie, ktoré má určité genetické predispozície a v neskoršom veku, keď sa prejaví, je charakterizované ťažkou sekundárnou osteoartrózou a zmenami na cievach, srdci, ale aj na iných orgánoch. Žiaľ, môže sa skončiť predčasným úmrtím pacienta.
Čo je podstatou 7. rámcového programu?
Čo sa týka 7. rámcového programu, vykonávame klinické skúšky na ovplyvnenie priebehu alkaptonúrie a ochronózy v dospelom veku. Na projekte participuje Lekárska fakulta v Liverpoole, Necker Hospital v Paríži a Lekárska fakulta v Sienne. V rámci cezhraničnej spolupráce dokončujeme spoločný projekt s Ústavom experimentálnej endokrinológie v Bratislave a Internou klinikou LF vo Viedni pod názvom Rasgenas. Projekt sa zaoberá genetickými nálezmi pri reumatoidnej artritíde. Zaznamenali sme zaujímavé pozorovania, ktoré sa týkajú genetiky reumatoidnej artritídy.
Na stole máte množstvo publikácií a odborných časopisov, ktoré potvrdzujú, že o slovenskej reumatológii je svet zrejme vcelku dobre informovaný?
Jednou z náplní NÚRCH-u je prezentácia výsledkov našej práce. Naši odborní pracovníci publikujú výsledky svojich pozorovaní v domácich a zahraničných časopisoch. Vlani bola v britskom časopise Rheumatology slovenská reumatológia veľmi dobre hodnotená a Slovensko skončilo na poprednom mieste. Vedenie ústavu sa snaží zabezpečiť podmienky, aby naši lekári boli hlavne dobre klinicky orientovaní, ale mali aj motiváciu a záujem, aby mohli svoje výsledky prezentovať doma i v zahraničí. Za veľký pokrok považujem biologickú liečbu, ktorej sa v našom ústave venujeme, a taktiež tvorbu registrov vybraných reumatických chorôb.
Ste odborník reumatológ, ale aj imunológ. Nedajbože, aby ste dostali reumu, ale ak by prišla, na koho by ste sa na Slovensku obrátili napríklad pri konzultácii vášho ochorenia?
Sieť reumatologických ambulancií na Slovensku sme si zachovali, takže lekári sú dobre vzdelávaní, erudovaní. V prípade potreby majú možnosť k nám objednať pacientov na ambulantné alebo hospitalizačné vyšetrenie. Často nás kontaktujú nielen reumatológovia, ale aj klinické pracoviská nemocníc s požiadavkou o diagnostické ohraničenie reumatických ochorení a terapeutickú stratégiu.
Znamená to, že by ste ochorenie riešili vo vašom ústave?
Samozrejme, naši lekári sú vynikajúci odborníci a som rád, že mám takýchto kvalifikovaných spolupracovníkov.
Životopis a dielo:
Tu je snímka ilustrujúca vzácne vyznamenanie Rad Ľ. Štúra II. triedy profesora J. Rovenského. (vd)
Prof. MUDr. Jozef Rovenský, DrSc., FRCP – lekár, reumatológ – sa narodil 31. mája 1943 v Humennom. V roku 1966 absolvoval Lekársku fakultu Masarykovej univerzity v Brne a po jej skončení začal pracovať na internom oddelení nemocnice v Banskej Bystrici. V roku 1969 prešiel do Výskumného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch. Od začiatku sa špecializoval na riešenie imunologických aspektov reumatických chorôb, predovšetkým na systémové choroby spojiva. Postupne získal špecializáciu vo vnútornom lekárstve, v reumatológii a imunológii. V 70. rokoch 20. storočia absolvoval študijný pobyt na Reumatologickej klinike Manchester University Hospital vo Veľkej Británii. Od roku 1990 úspešne viedol Národný ústav reumatických chorôb v Piešťanoch. V roku 1995 bol vymenovaný za profesora. Od roku 2005 bol členom britskej odbornej inštitúcie Royal College of Physicians. Bol členom Prezídia Slovenskej lekárskej spoločnosti, prezidentom Slovenskej reumatologickej spoločnosti a čestným členom viacerých zahraničných reumatologických spoločností.
Viera Dusíková, foto autor/archív PT
