Živio! Miško Kriho z Lančára sa vymuzicíroval až k osemdesiatke

Roky bežali a z malého chlapčaťa, čo azda najradšej liezlo po stromoch či behalo po chotári, vyrástol mladý muž, elektrikár. Život ho zavial do bane Cígeľ, kde celé štvrťstoročie namiesto slnka a oblohy videl len mihotavé banícke svetlá v podzemí. A on, elektrikár, ich rozsvecoval, aby baníkom žiarili v prítmí štôlní ako slnko na oblohe.

Miluje muziku, záhradu, víno, to si aj dorobí z vlastnej vinice. Má vycibrený vkus, jeho vína bodovali na mnohých súťažiach. A keďže Pán Boh mu dal do vienka mnohé talenty, aj muzikantský, bez Miška Kriha a jeho harmoniky by kapely a súbory ako Vavrinecká trojka, Podhoranka či Krakovčanka boli asi smutnejšie a nemali by toľko úspechov.

Hral na harmonike, mal i hráčske šťastie

Miško rád žartuje, má hráčske šťastie a zároveň podporuje dobré a užitočné veci a akcie, veď v tombolách počas mnohých ročníkov pochovávania basy v Lančári nakúpil toľko lístkov, že by sa nimi dal vytapetovať azda celý kultúrny dom. A vyhratými cenami by azda zapratal aj polovicu javiska.

Miško rozdáva radosť z muziky po celom regióne cez Lančár, Kočín, Šterusy, Vrbové, Krakovany a svojich priaznivcov má aj v Piešťanoch, kde sprevádzal folkloristov na rôznych vystúpeniach a podujatiach. S „Vavrincami“ najazdil v aute po oslavách výročí a narodenín desaťtisíce kilometrov. Do noci muzicíroval a ráno už pobehoval v záhrade a staral sa.

So sestrou si doma doopatrovali mamičku, dožila sa 93 rokov. Často o mame a jej zdravom korienku rozprával aj nám. Ako starého mládenca ho chceli kamaráti azda aj tisíckrát oženiť, no rodina, hoci vlastnú si nezaložil, mu bola nadovšetko. I preto, že jeho jediná sestra a krstné deti cítia jeho veľkú lásku, oddanosť a starostlivosť, dali hlavy dokopy, zalistovali v albume a poslali nám k tým našim desiatkam snímok z akcií, kde Miško účinkoval, i svoje rodinné a spísali vety, ktoré tvoria výnimočný životopis.

Skôr, ako si ich prečítate, dovoľte nám, milí čitatelia, aj vo vašom mene zablahoželať jubilantovi, poďakovať mu za muziku, elektriku, dobré víno a ešte všeličo iné. Nech sa mu dary ľudskosti, ktoré rozdáva, vrátia tisícnásobne! Všetko najlepšie, Miško. Živio!

Jeho elektriku majú naťahanú domy v Lančári, Šterusoch i Kočíne

Michal Kriho sa narodil ku koncu vojny, 7. septembra 1944, v Lančári. Ako prvorodený syn Michala a Štefánie dostal meno Michal a stal sa tretím Michalom v rodine. Jeho dedko sa volal tiež Michal.

Po ukončení základnej školy, ktorú absolvoval v kaštieli v Chtelnici, sa vyučil za elektrikára v učňovskej škole v Piešťanoch. Po vyučení narukoval na základnú vojenskú službu, po ktorej začal pracovať ako elektrikár v bani Cígeľ v Prievidzi. Po odpracovaní viac ako 25 rokov pod zemou mal nárok na zaslúžený dôchodok, no s jeho životnou energiou na dôchodku nezostal a zamestnal sa ako elektrikár v Trnavskej teplárenskej. Elektroinštalácie v starších domoch v rámci Lančára, Kočína a Šterús majú jeho rukopis.

Po návrate z Prievidze do Lančára bol dlhé roky poslancom obecného zastupiteľstva. Aktívne sa zúčastňuje na dobrovoľníckych akciách v obci aj mimo nej. V každom ročníku Michalfestu v Lančári spolu so švagrom Vilkom Melúchom natiahli stovky metrov elektrických káblov pre zabezpečenia osvetlenia a zvuku.

Počas svojho života bol aktívnym členom rôznych organizácií (hasičský zbor, Slovenský zväz záhradkárov…). Dlhé roky sa venoval pestovaniu viniča a dorábaniu domáceho vína. V istom období sa ním dorobené víno umiestňovalo na popredných miestach v degustačných rebríčkoch. Po odchode do dôchodku sa jeho záhradkárska činnosť prejavila práve týmto dobrým vínom.

Od založenia Folklórnej skupiny Podhoranka z Lančára až do dnešných čias je jej harmonikárom a bol jej dlhoročným vedúcim. Za jeho pôsobenia sa spolu s ostatnými členmi zúčastnil mnohých folklórnych súťaží, od lokálnych po medzinárodné, v ktorých sa Podhoranka umiestňovala na popredných priečkach.

Práve na harmonike, na ktorej hráva od chlapca, dlhodobo sprevádzal aj ďalšie folklórne skupiny a spevácke zbory napr. z Krakovian, Trebatíc, Dolného Lopašova či z Dechtíc. Krátkodobo hudobne vystupoval s mnohými ďalšími zoskupeniami, ktoré za tie roky ani nie je možné spočítať.

Počas pôstu sa 40 dní nedotkol harmoniky

Niekoľko rokov po návrate z Prievidze založili spolu s Emilom Jankovičom a Pavlom Kunicom hudobné teleso Vavrinecká trojka. Toto zoskupenie spríjemňovalo ľuďom rôzne životné udalosti ako svadby, oslavy, výročia… V istom čase boli takí vyťažení, že hrávali každý deň v týždni. V tejto zostave pravidelne celé roky spievali pašie počas obradov Veľkej noci či niesli nad kňazom baldachýn počas procesie k Božiemu telu.

S trubkárom z Vavrineckej trojky, Emilom Jankovičom, boli tiež zohratí ako čert a Mikuláš. Takého milého čerta sa deti veru báť nemuseli.

Dovolenky trávil na malte

Po roku 1964 začali jeho rodičia so sestrou Máriou svojpomocne stavať rodinný dom. Ako to už na Slovensku býva dobrým zvykom, dovolenku trávil pri miešačke. Ako veľký fanúšik hokeja „teperil“ linkovým autobusom z Trnavy televízor Dajana, na ktorom ešte doma dopozeral zápas z majstrovstiev sveta v hokeji s anténou zapichnutou v kope čerstvého piesku určeného na vnútorné omietky ich rozostavaného domu.

V mladosti ho v Lančári a okolí volali takmer na každú svadbu za hlavného družbu a sám sa oženiť nestihol. Nikdy neodmietol pozvanie na ples alebo bál (jedine, že by sa mu termín kryl s iným :)). Svojou energiou pri tanci donedávna konkuroval podstatne mladším ročníkom.

Pretože sa celé roky stará o svoje zdravie, dodnes napríklad číta noviny bez okuliarov. Svojej sestre Márii pomáhal doopatrovať ich mamičku, ktorá sa dožila 93 rokov.

Je športovo založený. Sedemkrát zdolal Kriváň, s horským vodcom bol ako 57-ročný na Gerlachu a ako 64-ročný na Lomnickom štíte. Ako pravý Slovák nepohrdne bryndzovými haluškami, no nikto by sa mu nezavďačil kuracím mäsom. Na to má zlé spomienky ešte ako chlapec, keď jedol kuracie mäso z domáceho chovu. Ako sám hovorí: „Tie sliepky boli atlétky a ich vyšportované mäso nebolo možné užuť.“

Čas plynie pre každého rovnako, a hoci šesťdesiatku a sedemdesiatku oslavoval Miško spevom a tancom v plnom kulturáku, osemdesiatku oslavuje v kruhu rodiny a blízkych priateľov pri dobrom jedle, vínku a veselých spomienkach. Želáme mu, aby ho svätý Michal, ktorý je patrónom jeho rodnej lančárskej farnosti a drží nad ním svoju ochrannú ruku, aj naďalej sprevádzal životom.

Rodina Michala Kriha