BOVO olympiáda: V tropických horúčavách zvíťazili Veľkoorvišťania

Skratka BOVO zahŕňa začiatočné písmená troch obcí – Bašovce, Ostrov, Veľké Orvište. Aby zachovali spravodlivosť v hodnotení súťaží, medzi inými aj vo varení guláša, zavolali si na pomoc starostov a asistentky z okolitých obcí. V ten deň sa v Ostrove varil nielen tradičný guláš, ale aj vynikajúca kapustnica, fazuľovica, halászlé a slivkové gule s makom a orechmi. Návštevníci i súťažiaci si zamaškrtili, pretože organizátori doniesli aj plné plechy domácich kysnutých koláčov.

Najskôr sa konala už tradičná cyklojazda, pričom štart i cieľ bol v Ostrove. Cyklisti sa vydali na okruh po okolitých obciach, pričom nevynechali ani Očkov, kde ich starosta Miroslav Beňovič počastoval pálenkou. Práve on spolu so starostom Novej Bošáce Jánom Žuchom a pracovníčkami Obecného úradu v Podolí, Alžbetou Augustínovou a Barborou Augustínovou z Očkova, si na BOVO olympiáde obliekli červené výrazné tričká s logom a nápisom: Rozhodca. Ich úloha bola náročná. Najskôr vyhlásili najmladšieho účastníka cyklojazdy – štvorročného Matiasa Vavrinca z Veľkého Orvišťa, a ocenenie si s úsmevom prevzal aj niekoľkonásobný laureát tejto kategórie, 86-ročný Vincenc Urban z Bašoviec.

Starostovia troch obcí – Jozef Tkácz z Ostrova v žltom drese, Pavol Paulovič z Veľkého Orvišťa v zelenom drese a Sandra Borovská z Bašoviec v športovom úbore modrej farby – zablahoželali nielen víťazom cyklojazdy, ale aj najlepším gulášmajstrom. Na prvom mieste sa umiestnil Bubo tím Bielkovcov z Ostrova, striebro si v kotlíku vymiešala Parta hic z Veľkého Orvišťa, pričom jedným z kuchárom bol starosta Paulovič. Ten v ten deň hviezdil vo viacerých disciplínach a pre svoju obec zjedol najrýchlejšie obrovský veterník, darilo sa mu aj s loptou a v nesúťažnej disciplíne – pití piva starostov – prevrátil plastový krígeľ do brucha rýchlejšie, než by ste vyriekli „švec“. Tretí najlepší guláš uvarili stolní tenisti zo Slovana Ostrov, bojovali o umiestnenie ako tigre. Napokon, veď v tíme aj Tigra mali.

V športových aj spoločenských disciplínach sa súťažilo v nohejbale, v kope jedenástok, triafaní lopty do basketbalového koša, v hode mechom slamy, v bezorientačnom behu či v rýchlej štafete súťaže v slalome s fúrikom naloženým vrecom stavebného materiálu a triafaním loptičky do pyramídy z plechoviek.

Divácky najsledovanejšia býva súťaž v pití piva a v jedení, pričom zástupkyne nežného pohlavia troch tímov jedli na rýchlosť balíček soletiek bez zapíjania a pred mužmi na tácke položenej na lavičke bol obrovský veterník. „Prosím vás, držte mi palce, ja neznášam sladkosti. Mám z toho nervy, už teraz mi je zle,“ prihovoril sa nám zástupca ostrovského tímu, mladý Daniel Brenessel, ktorému vraj starosta Jozef Tkácz sľúbil za víťazstvo fľaštičku „repáčiku“.

Disciplíny jedenie soletiek a veterníka boli po preťahovaní lanom divácky asi najviac sledované. Jedáci Pavol Paulovič (V. Orvište), Richard Bohovic (Bašovce) a spomínaný Daniel Brenessel mladší (Ostrov) už na začiatku vedeli, že prvý môže byť iba laureát tejto súťaže – starosta Veľkého Orvišťa. Paulovič má svoj neopakovateľný štýl a dostatočne veľký žalúdok, preto veterník za búrlivého povzbudzovania jeho tímu i rodiny čochvíľa zmizol.

Na pokyn Jedz! po zdolaní soletiek ženami už čakali len dvaja mladí jedáci. Prvý začal konzumovať Bohovic a šlo mu to elegantne. Ako posledný sa s veľkou chuťou do súťaženia a s nechuťou k sladkostiam pustil do mega zákusku Brenessel. Zvolil si štýl – ponorím do krému nielen ústa, ale aj nos. Spodok veterníka nechal na tácke, ten preložil ako lokšu a schňapol do úst. To už mal Bohovic svoj veterník zjedený, no rozhodca Miroslav Beňovič ho upozornil, že kus krému mu spadol k nohám a má ho zjesť zo zeme, takže napokon zvíťazil Brenessel. Lenže do rozhodcu sa pustili Bašovčania – bránili svojho reprezentanta a argumentovali vysypanými soletkami pod nohami opozičnej súťažiacej. Čo leží – to nebeží a jesť sa to nemá. Takže napokon rozhodcovia uznali prvenstvo v tejto disciplíne Bašovčanom.

Vtipné tiež bolo sledovať bezorientačný beh, kde sa mali súťažiaci po pätnástich otočkách okolo tyče rozbehnúť správnym smerom a odovzdať pomyselnú štafetu kolegovi z družstva. Mládež a deti túto disciplínu bravúrne zvládali, horšie to bolo s dospelákmi. Hasičovi z Bašoviec sa tak zamotala hlava, že pri naberaní rovnováhy a smeru spadol na trávnik a naňho sa zrútil kolega z vedľajšej tyče. Bolo že to smiechu.

Obrovské povzbudzovanie potom zažili „zápasníci“, ktorých čakala záverečná disciplína – preťahovanie lanom. Neboli dovolené kopačky, len obyčajné tenisky, no napríklad jeden z dominantných Bašovčanov uchopil lano bosý. Tu sa tiež ukázalo, ktorý tím postavil do tejto súťaže silnejších a tiež technicky zdatnejších pretekárov.

Na záver si na stupne víťazov stali starostovia. Víťazný pohár si odnieslo Veľké Orvište v rukách Paula Pauloviča, striebro stískal Jozef Tkácz z Ostrova a bronz sa ušiel nežnej starostke Sandre Borovskej z Bašoviec. Mimochodom, v súťaži pitie piva ju kolegovia ušetrili, naliali jej len malé, no ani to asi nevypila. Dlho ho držala v nedopitom poháriku.

Neskôr za veľkého skandovania Veľkoorvišťanov „My sme tu doma!“ poďakovali starostovia za fantastickú atmosféru ďalšieho ročníka BOVO olympiády, pričom starosta Veľkého Orvišťa Pavol Paulovič podpichol Ostrovčanov, že im ďakuje za pripravenie pôdy na víťazstvo. Jozef Tkácz ocenil svojho kolegu, že bol jednoducho vo forme, a Sandra Borovská argumentovala, že aj tak je rada, že v maličkých Bašovciach sa dalo dokopy také šikovné družstvo. A do Bašoviec pozvala všetkých na ďalší ročník BOVO olympiády.

Počas celého dňa zneli z reproduktorov vkusne namiešané skladby z mixu DJ Vova, ktorého prišla na štadión podporiť aj jeho manželka. Deti skákali na nafukovacích atrakciách, absolvovali lezeckú „pevnosť“ alebo pobehovali bosé po zelenej tráve futbalového štadióna, ktorá hladila ako jemný koberec. Dievčatá robili stojky aj mlynské kolá, chlapci si pinkali loptu, drobci sledovali všetky súťaže, do ktorých sa zapojili ich rodičia, a potom ich kopírovali. Počkali, kým lano osirie, a za jeho konce potom ťahali jedni druhých. Aj tu platí. Deti vychováte vlastným príkladom a vzorom. Ani reči a prednášky nie sú k radostiam, ktoré môžu neskôr prerásť v užitočné činnosti, potrebné.