Hokejista T. Hluch o univerziáde: Ľudia nás v Alma-Ate milovali
Piešťanský hokejista Tomáš Hluch, ktorý aktuálne pôsobí v prvoligovom HK 36 Skalica, sa so slovenskou reprezentáciou zúčastnil zimnej univerziády v kazašskom meste Alma-Ata. Študent Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave nám v rozhovore priblížil atmosféru a svoje dojmy z tejto veľkej študentskej akcie.
Keďže autor článku je s T. Hluchom dlhoročný známy, vykanie by pri rozhovore nebolo namieste.
► V drese slovenskej hokejovej reprezentácie si sa predstavil prvýkrát na univerziáde, kde ste obsadili piate miesto. Aké dojmy si si priviezol z tejto študentskej športovej megaakcie?
Je to tak. Reprezentačný dres som si prvýkrát obliekol až teraz na univerziáde v Kazachstane. Bol som vďačný, lebo určite to sčasti splnilo môj hokejový sen. Veď reprezentovať krajinu je česť pre každého športovca. Dojmy sú prevažne pozitívne a je toho veľa, o čom by sa dalo rozprávať. Od organizácie, športovej atmosféry v celej Alma-Ate, kvality turnaja a iných veciach.
► Piate miesto je vyrovnaním najlepšieho umiestnenia spred dvoch rokov. Myslíš si, že je vzhľadom na vaše výkony adekvátne alebo ste mali na viac?
Piata priečka síce nie je zlá, ale myslím si, že sme mali na viac. Dovolím si tvrdiť, že toto mužstvo malo dostatočnú kvalitu na zisk medaily, minimálne bronzovej.
► Po dvoch víťazstvách v základnej skupine ste vo štvrťfinále proti Česku prehrali až po nájazdoch. Bolo semifinále veľmi blízko? Ako vidíš tento zápas s odstupom času?
Na tento zápas nezabudnem veľmi dlho. Mám z neho zmiešané pocity. Radosť z toho, že som zahral dobre, a takisto aj to, že mal vysokú kvalitu. Avšak zažili sme aj obrovské sklamanie. Prehrať rozhodujúci súboj po dobrom výkone a ešte po nájazdoch nie je určite príjemné. Bol to pre nás rozhodujúci moment celého turnaja a odstavil nás od bojov o medaily. Po zápase sme dlho bez slova sedeli v kabíne. Takže vtedy prevládlo veľké sklamanie z prehry.
► Na univerziádnom turnaji ste porazili hokejové veľmoci Ameriku či Švédov. Aká bola kvalita ich výberov? Univerzitný hokej v týchto krajinách je na oveľa vyššej úrovni ako na Slovensku…
Amerika a Švédsko boli kvalitou dosť podobné tímy. Ich hokejový prejav je charakteristický priamočiarou a agresívnou hrou. O tom sme vedeli, takže sme to aj zužitkovali a nastavili sme správnu taktiku na zápas. Takisto si myslím, že za naším úspechom stálo to, že sme mali v mužstve viac skúsených hráčov. V týchto krajinách je univerzitný hokej určite na vyššej úrovni, hlavne čo sa týka podpory, ale slovenský univerzitný hokej sa tiež uberá správnym smerom. Tým myslím univerzitnú ligu EUHL, ktorej kvalita sa zvyšuje každým rokom. Nie každá vysoká škola totiž akceptuje profesionálnych športovcov alebo, naopak, nie každý klub uvoľňuje hráča na prednášky a cvičenia.
► Tvoje výkony patrili v slovenskom mužstve medzi najlepšie. Si spokojný, ako sa ti univerziáda vydarila?
So svojimi štatistikami a predvedenou hrou som spokojný, i keď vždy to môže byť lepšie. Bolo to pravdepodobne odzrkadlením toho, že som sa na ľade cítil dobre, a aj to, že som prišiel zo Skalice dobre fyzicky a psychicky pripravený.
► Keď prejdeme k univerziáde ako k celku, ako na teba pôsobilo podujatie? Je to v podstate študentská olympiáda. Bola organizačne dobre zvládnutá a bolo o vás dobre postarané?
Celá univerziáda bola so strany organizátorov zvládnutá na sto percent. Poňali to ozaj ako olympiádu. Staralo sa o nás až tritisíc dobrovoľníkov, sprievod nám vždy robili policajné eskorty alebo vojaci. Všetci účastníci hovorili, že je to najlepšia aj najväčšia univerziáda, aká kedy bola. Skutočne si Kazaši dali na organizácii záležať.
► Hneď v úvode podujatia ste absolvovali slávnostné otvorenie, ktoré bolo veľkolepé. Môžeš nám priblížiť atmosféru, ktorá tam prevládala?
Otvorenie sa začalo nástupom všetkých krajín v útrobách štadióna, odkiaľ sme vychádzali z tunela rovno pred dvanásťtisíc ľudí. Bol to neskutočný pocit. Nasledoval program, ktorý pozostával z prezentácie a motívov mesta Alma-Ata, ale aj krajiny samotnej. Venovali sa takisto akcii, ktorá sa tento rok bude konať v Kazachstane – EXPO Astana 2017, na nej budú prezentované alternatívne zdroje energií.
► Okrem športových skúseností si si z Alma-Aty odniesol zaiste veľa zážitkov. Na čo budeš najviac spomínať?
Najviac ma asi upútala organizácia univerziády. Bolo o nás výborne postarané. V dedine pre športovcov bolo veľa možností vyžitia, napríklad herňa, bazén, sauny, vírivky, knižnice, obchody, múzeá, kaviarne. Najradšej budem spomínať asi na to, ako nás tam ľudia milovali. Každý športovec bol pre nich niečo vzácne. Už len keď sme šli do nákupného centra, tak sme sa len fotili a rozprávali s každým druhým človekom, ktorého sme stretli. A takisto si určite zapamätám cestovanie po meste stopom. To je v Kazachstane bežná záležitosť.
► Stihli ste vo voľnom čase navštíviť aj iné športy?
Ak nám to čas dovolil, šli sme vždy pozrieť na iné športoviská, ktoré boli roztrúsené po celom meste. Boli sme podporiť našich krasokorčuliarov a lyžiarov. Z iných športov ma zaujali hlavne skoky na lyžiach a rýchlostné korčuľovanie, ktoré sa konalo na najvyššie položenom klzisku na svete.
► O olympiáde je známe, že okrem športovania je to jedno veľké podujatie plné zábavy. Platilo to aj v prípade univerziády?
Z počutia viem, že predošlé univerziády boli v tomto trochu iné. Sranda aj zábava bola, ale asi to nebolo také ako na predošlých akciách. Asi to predsa len išlo ruka v ruke s miestnou kultúrou a bezpečnostnými opatreniami. Každopádne sa každý druhý deň v dedine konala nejaká menšia party.
► Stretávali ste sa aj so športovcami z iných štátov? Aká panovala medzi jednotlivými krajinami atmosféra?
Osobne som sa stihol rozprávať s Kanaďanmi, Kórejčanmi, Kazachmi. Keď som rozoberal s jedným Kórejcom hokej, prekvapili ma nadštandardné podmienky v ich domácej lige. Atmosféra bola veľmi priateľská a s každým sme sa dokázali o niečom porozprávať. Myslím si, že je super spoznať ľudí z iných krajín a rozšíriť si obzory aj takýmto spôsobom.
