Myslite na maličkých
Dnes je deň vysvedčení a po ňom nasledujú vytúžené prázdniny! Moja známa už presne vie, ako a kto sa bude starať o jej dieťa cez prázdniny. „Vikinka pôjde do dvoch táborov, na desať prázdninových dní si ju vezme moja sestra aj so švagrom, aby robila spoločnosť ich rovnako starej dcérke v Chorvátsku pri mori. So sesternicou si rozumejú, teší sa. Už máme nakúpené plutvy aj šnorchle.
Týždeň pôjde k babičke, ktorá s ňou bude chodiť na Evu. Dva týždne mám dovolenku ja aj môj muž, chystáme sa do Sládkovičova. Tam vezmeme zase sestrinu dcérku a trošku si pobudneme aj v doma. Užijeme si letné večery na dvore či v záhrade,“ vyrozprávala mi prázdninový plán mladá Piešťanka, ktorá je aktívna aj počas víkendov a s celou rodinou vyráža z mesta do okolia Piešťan na všetky svetové strany. Väčšinou na bicykli alebo na korčuliach.
Pri jej slovách som si zaspomínala na svoje prázdniny prežité na Modrovke či v Bytči. A na všetky tety, ujov a strýčkov či strynky. Nehovorili sme im stryná, ale vždy iba strynka a pridali krstné meno. Roky bežia a oni sú už v tichu večnosti. Mala som obrovské šťastie, že tak ako moja známa zabezpečila svojej dcérke prázdniny so sesternicou, aj ja som mohla s mojimi bratrancami i sesternicami prežiť najkrajšie letá, na aké si spomínam. Brodili sme sa v potokoch, naháňali a vytápali na poli škrečkov, chodili na maliny, hrali futbal i vybíjanú, skákali škôlku, strieľali vrabce s gumipuškou a neskôr aj vzduchovkou. Vtedy sme sa nad tým nijak zvlášť nezamýšľali, sem tam sa ušiel brok aj sliepke. Skončila v polievke.
Detstvo je a bolo a malo by byť vždy bezstarostné. Nik by nemal cez prázdniny plakať, smútiť, báť sa, strhávať zo zlého sna. A ten aj žiť v realite. Aj preto, a hlavne preto prajem všetkým deťom, žiakom, študentom aj vysokoškolákom, aby prežívali radostné časy. Plné pohody, tešenia sa a adrenalínu, čo neublíži, iba dodá energiu a smiech.
Želám im, aby si oddýchli, leňošili, ale možno tí starší aj trocha brigádovali a pomáhali na stavbe či v záhrade alebo na poli, našetrili si na niečo, po čom túžia. Takto získané veci, za ktorými bude ich práca a námaha, si budú viac vážiť. Pretože vieme ako to chodí – tie dary, ktoré dostanú od rodičov či starých rodičov si podaktorí až tak veľmi nevážia. Boli sme rovnakí. Nič nové pod slnkom. Len také drobné pripomenutie, že aj my sme boli malí, nezbední, neposlušní, odvrávali sme, vymýšľali, klbčili sa, nerozmýšľali seriózne. A mysleli len na blbosti. A smiali, smiali sa a smiali.
A teraz sme tu, aby sme svedčili o dobe, ktorú sme žili. Nech je aj tá, ktorú žijú aktuálne detičky šťastná a nech všetci premúdrení seriózni aj menej seriózni (nielen politici) myslia na maličkých! Nech žijú v mieri!
Viera Dusíková
