Jurčenkovej zlatá bodka za výnimočnou kariérou

S potleskom v stoji pred vypredanou Diplomat arénou prišlo ku koncu v záverečných momentoch posledného stretnutia v sezóne 2023/2024, keď ju tréner Peter Jankovič vystriedal a následne objal. „Mne až vtedy došlo pri striedaní, že končím kariéru. Cez zápas som to nejako nechcela vnímať, nebol na to ani čas, pretože to bolo vyrovnané. Veľmi sa teším, že sme to zvládli. Ďakujem dievčatám, že sme takto bojovali, a Piešťanom, pretože som sa tu výborne cítila a lepšie to ani nešlo urobiť,“ vyjadrila sa Anna Jurčenková k tomuto symbolickému momentu.

Tridsaťosemročná pivotka získala vo svojom záverečnom hráčskom roku 14. titul majsterky Slovenska, druhý s Piešťanskými Čajkami. Odolala napokon aj vábeniu vedenia klubu na pokračovanie, keďže aj vo svojom veku stále patrila k platným hráčkam na palubovke, ale najmä aj mimo nej. „Vek neoklamem, sezóna je náročná. V Piešťanoch sú vysoké ciele, veľa ťažkých zápasov a ja už som cítila, že som fakt unavená. Už som cítila, že je jednoducho čas. Lámali ma a ja im veľmi pekne ďakujem. Mne sa tu veľmi dobre hralo, žilo a fakt to tu milujem. Škoda, že som sem neprišla mladšia,“ uviedla už bývalá hráčka Čajok k strávenému obdobiu v kúpeľnom meste.

S kariérou začínala Jurčenková v BK Matice slovenskej Prešov, ale najviac času strávila v neďalekých Košiciach, kde obliekala dres Good Angels (2004-2012, 2015-2018, 2020-2021) a získala 12 majstrovských titulov (2004-2012, 2015-2018), 11 Slovenských pohárov (2004, 2007-2012, 2015, 2016, 2018, 2021) a dvakrát triumf v Európskej ženskej basketbalovej lige (EWBL) v rokoch 2017 a 2018. 

Nasledovali dva roky so Žabinami Brno (2012-2013), kde sa napokon vrátila ešte na sezónu 2021/2022 a s týmto klubom získala Český pohár (2013), tri strieborné medaily (2013, 2014, 2022) a EWBL (2022). Rok strávila v nemeckom Wasserburgu (2014-2015), kde oslavovala double (titul a pohár), a v zahraničí si ešte zahrala za poľskú Arka Gdyňa a grécky Olympiakos Pireus. Okrem toho zdobí jej kariéru množstvo individuálnych ocenení.

„Som vďačná za svoju kariéru. Spoznala som mnoho ľudí, spoluhráčok, trénerov a ľudí okolo toho. Je to úžasný a krásny šport, ktorý milujem. Som vďačná za všetko, všetky sezóny, ktoré som odohrala. Nehovorím, že som toho veľa pocestovala, ale aj to málo mi stačilo. Je to iné, treba si to vyskúšať, aklimatizovať sa a zaradiť sa. Treba si to hlavne užiť. Som vďačná za každý rok,“ zhodnotila Jurčenková svoju bohatú hráčsku kariéru. Dvojročnú piešťanskú anabázu zakončila s dvomi majstrovskými titulmi (2023, 2024), Slovenským pohárom (2023), Alpsko-jadranským pohárom (2024) a druhým miestom vo Federálnom pohári (2024).

Okrem toho ju zdobil aj príkladný vzťah k reprezentačným farbám Slovenska, ktoré hájila od roku 2007. Za sebou má päť účastí na majstrovstvách Európy (2009, 2011, 2013, 2015, 2017). V roku 2018 síce oznamovala koniec reprezentačnej kariéry, ale napokon si ešte na seba navliekla bielo-modrý dres, aby pomohla k postupu na európsky šampionát v roku 2021. Šiestu účasť na záverečnom turnaji zabrzdilo napokon zranenie. „Bolo to tiež pekné. Každé leto som vedela, že bude reprezentácia, a človek sa na to tešil. Je to niečo iné reprezentovať krajinu a Slovensko. To boli krásne roky plné zážitkov,“ vyjadrila sa 38-ročná basketbalistka k reprezentácii Slovenska.

Na mnohých podujatiach a v kluboch sa stretávala s Petrom Jankovičom, ktorý ju viedol aj v posledných dvoch rokoch v Piešťanoch: „Chcel by som sa poďakovať Anke Jurčenkovej za všetko, čo urobila pre slovenský basketbal. Aj s nami na klubovej scéne, či to bolo so mnou v Košiciach, ale aj v Piešťanoch. Prajem jej všetko len to najlepšie, nech sa jej darí v basketbale aj v súkromnom živote.“

Jedno je isté, aj napriek koncu hráčskej kariéry neodchádza Jurčenková úplne z basketbalových paluboviek. „Dúfam, že pri basketbale zostanem. Najprv si chcem užiť tieto momenty a potom budem riešiť čo ďalej,“ povedala na záver.