Prezident PFK E. Hlavatý: Piešťancom chceme prinášať športovú radosť

► Prečo ste sa rozhodli zapojiť do projektu revitalizácie futbalu v Piešťanoch?
Rozhodovanie trvalo približne dva mesiace, keď sme s ľuďmi, ktorým na futbale v Piešťanoch záleží, vypili počas rozhovorov hektolitre kávy. Áno, PFK bol v športovo-spoločenských kruhoch niekde pod nulou. A to máme nádherný areál, ktorý však nesmierne potrebuje revitalizáciu. Akceptovať ponuku som sa rozhodol z dvoch dôvodov. Som rodákom a odchovancom piešťanského futbalu a pamätám si časy, keď sa v každej mládežníckej kategórii mohli vyskladať minimálne dva tímy. Rovnako si spomínam na kvalitných trénerov. Druhým rozhodujúcim faktorom je, že moji dvaja synovia hrajú za PFK. V dnešnom svete počítačov, keď o pár rokov budú mať naše deti nejakú aplikáciu aj na raňajky, je naša povinnosť viesť ich k pohybu a rovnako podstatná je hrdosť k značke PFK a Piešťanom.

► Pracujete ako manažér kasína v Trnave, teraz dokonca ako krízový manažér v Trenčíne. Kedy sa vlastne venujete futbalu?
Toto bol jeden z dôvodov môjho váhania. Som zamestnaný na „flexibilný“ pracovný čas. Takže pracujem ako a hlavne keď sa dá. Niekedy ma môžete stretnúť v areáli PFK aj o polnoci. Práca manažéra ma však naučila systematickej práci. Proces manažovania závisí od komunikácie s ľuďmi a prístupu k nim. Moju hlavu „zamestnávajú a ťažia“ rozhodnutia, ktoré určujú smerovanie klubu.

► Nechajme váš pracovný život. Ako ste vnímali situáciu pred vstupom do miestneho klubu?
Ako ďalej neudržateľnú. Spomeniem príklad môjho staršieho syna. Šesť rokov pôsobil pod vedením Štefana Hausera. Môžem smelo povedať, že to bol jeden z najlepších ročníkov v prípravke. Potom prišiel prechod k mladším žiakom a nový tréner. Chlapci hrali systémom 7+1, no ak sa ich na zápas druhej žiackej ligy zišlo osem, bol to úspech. Tu vidíme nekoncepčnú prácu bývalého vedenia. Rovnako kvalita trénovania nebola na vysokej úrovni, keďže bývalý tréner vyhlásil, že týchto chlapcov má za trest. A konkrétne tento rest, keď nám prakticky vypadol celý jeden ročník, budeme dobiehať tak šesť rokov. Počet chlapcov v prípravke sa z týždňa na týždeň zmenšoval, až prišiel nátlak väčšiny rodičov a tá sa osamostatnila.

► Všimli sme si, že najmladší hrajú pod novým logom a značkou Kohúti. Aký to má význam?
V minulosti sa peniaze vyzbierané pre najmenších používali na chod celého klubu, špeciálne A-tímu. Rozdelením na dve občianske združenia sa stali Kohúti samostatne hospodáriaci subjekt. Za model nám slúžia rôzne akadémie v zahraničí. Po prechode do žiackej kategórie sa títo chlapci stávajú hráčmi PFK. Ide nám o skvalitnenie športovej prípravy pre našich najmenších a postupná identifikácia s klubom. Každopádne, vhodný model spoločného fungovania sa ukáže až časom.

► Dnes už vidíme, že PFK sa snaží obnoviť značku. Nová webstránka, videá, Mestská futbalová liga, dokonca aj internetový obchod s predmetmi pre fanúšikov. Odkiaľ na to beriete peniaze?
Keďže mesto pomáha futbalu iba preplatením energií, museli sme sa poobzerať po iných zdrojoch. Veľmi nám pomáhajú miestne firmy, konkrétne Dušan Guľáš, ktorý okrem financií vie aj poradiť. Po vstupe do PFK sme od zastupiteľstva potrebovali jediný ústupok, a to zmeniť zmluvu medzi Mestom Piešťany a klubom tak, aby sme mohli komerčne prenajímať časti priestorov v areáli PFK. Toto nám poslanci jednohlasne odsúhlasili, takže sme mohli začať rozhovory s jednotlivými záujemcami. Prenajali sme jeden priestor firme, ktorá predáva športové potreby. Z neho sa nám podarilo obliecť do piešťanských farieb žiacke a dorastenecké tímy, ktoré teraz nejdú hrať k súperom ako nejakí chlapci z ulice. Okrem toho sa snažíme znova reštartovať bar, ktorý bol dlhé roky veľmi obľúbený. Dnes tam už nájdete stolný futbal, šípky a biliardový stôl a v tomto roku príde viacero inovatívnych prekvapení, ktoré azda prilákajú nových zákazníkov. S propagáciou všetkého, čo robíme, nám veľmi pomáha Miro Béreš, ktorý sa stal na základe svojej práce jedným z tých, ktorí určujú ďalšie kroky PFK. Ak si však myslíme, že konečne vytvárame nejakú finančnú rezervu, tak nám vždy vyskočí nejaký problém. Naposledy to bola nutnosť kompletne prerobiť elektriku, ktorej sa asi nedotkol nikto od postavenia Športhotela. Dnes doslova cítime, že podobný osud čaká plyn.

► Prejdime na futbal. Muži boli v roku 2015 odhlásení z tretej ligy, skupina Západ. To podľa stanov Slovenského futbalového zväzu znamenalo, že ak chceli začať odznova, museli nastúpiť od najnižšej súťaže. Je vôbec ôsma liga pre fanúšikov atraktívna?
Odpoveď je asi jednoduchá – okolo 400 ľudí na domácich zápasoch. Toľko momentálne nechodí ani na Slovan (úsmev). Ak to porovnáme s celkami, ktoré hrajú v našom okolí vyššiu súťaž, sme jednoznačný líder. Toto je aj jeden z našich cieľov. Chceme, aby Piešťanci chodili povzbudzovať Piešťancov. A čo veľmi kvitujeme, ľudia tlieskali chlapcom aj po nie veľmi vydarených zápasoch.

► Ako ste spokojný s výsledkami dorasteneckých a žiackych tímov a ich trénermi?
Môžem povedať že sme mali obrovské šťastie hneď na začiatku nášho pôsobenia pri výbere trénerov. Pri U19 je Martin Javorka, ktorý to mal asi najťažšie, keďže chlapci boli zvyknutí na niečo iné. Martin však túto výzvu prijal a dnes si dovolím povedať, že je pre chlapcov viac ako tréner. Peter Vrábel pri U17 úspešne pokračuje v práci z posledných dvoch ročníkov. Chlapci sú po jeseni na druhom mieste tretej dorasteneckej ligy. K starším žiakom prišiel pred sezónou Szilárd Petényi, ktorý spravil kus roboty. V lete sme si neboli istí, či vôbec postavíme tím do druhej žiackej ligy, nakoľko nám v tejto kategórii chýbali chlapci. Silo to zvládol a v jesennej časti hrali vyrovnané partie aj s najlepšími tímami. U13 a Cyril Stachura je ako, dovoľte mi prirovnanie, rozprávka so šťastným koncom. Keď prišiel k tomuto tímu, niektorí chlapci skončili alebo chceli skončiť s futbalom, iní boli absolútne demotivovaní. Dnes je to družstvo, ktoré chce hrať pekný futbal, víťazí, a hlavne tento šport chlapcov znova baví.

► Práve posledného menovaného ste dosadili na post športového riaditeľa. V čom spočíva jeho práca?
Oslovenie Cyrila Stachuru bolo jedným z najlepších krokov, ktorý sme spravili. Má neoceniteľné skúsenosti zo svojej hráčskej i trénerskej prvoligovej minulosti. Toto premieta do dennodenného pôsobenia v PFK. Viem, že keď sme ho oslovili, mal ponuky trénovať najvyššie súťaže na Slovensku za oveľa lepších podmienok. Verí však nášmu projektu. V tejto chvíli môžem povedať, že by sme bez neho neboli tam kde teraz. Cyril sa stará a koordinuje tréningové procesy jednotlivých tímov, vybavuje prestupy a ešte aktívne pomáha A-tímu PFK, kde je jedným z lídrov.

► Zaujímavým projektom je Mestská futbalová liga (MFL). Prečo ste sa rozhodli o jej znovuobnovenie?
Mestská liga v Piešťanoch má dlhoročnú tradíciu. Ja som ju hral od štrnástich. Pamätám sa, že sa musela hrať kvalifikácia do druhej ligy. Keď sme ju pred tromi rokmi ukončili z dôvodu chýbajúcich hráčov, bol to veľmi smutný okamih. Už počas leta sme si dali cieľ ju obnoviť, avšak na futbalovom štadióne. Môže sa hrať aj v prípade nepriaznivého počasia, máme tu kabíny, takže sa už nemusíme umývať vo Váhu na Lide (úsmev). Do obnovenej ligy sa prihlásilo sedem tímov, čo je celkom slušné. Po úvodnej časti máme iba pozitívne odozvy, takže veríme, že do budúcoročnej MFL sa prihlási ešte väčší počet celkov. Dúfame, že touto aktivitou oslovíme najmä mládež.

► Na aké ďalšie projekty sa môžeme tešiť?
V prvom rade potrebujeme finančne zastabilizovať klub. Na tomto mieste by som chcel vysloviť prosbu smerom k ľuďom v Piešťanoch, ktorým na futbale záleží a sú ochotní pomôcť, že uvítame akúkoľvek formu, nielen finančnú. Jednou z priorít bude v spolupráci s riaditeľom Základnej školy na Holubyho ulici znovuotvorenie športových tried. Je to súčasť nášho strednodobého plánu hrať v Piešťanoch prvú žiacku ligu. Rovnako chceme s našimi Kohútmi rozvíjať Považskú miniligu – organizovať turnaje pre našich najmenších minimálne dvakrát do mesiaca. Bude tu ďalší ročník MFL, ktorý po sezóne zanalyzujeme a zatraktívnime. V maximálnej miere podporíme A-tím v jeho pôsobení v ôsmej lige. Tu odvádza vynikajúcu prácu tréner Michal Krajčovič a jeho brat Martin. Rovnako zrevitalizujeme bar, špeciálne terasu, ale postupne i vnútorné priestory. V apríli budú na štadióne prebiehať majstrovstvá Európy v ragby. Týchto športovo-spoločensko-kultúrnych akcií bude naozaj dosť, fanúšikov i širokú verejnosť budeme vopred informovať.

► Je tu rok 2017. Výzvy a ciele?
Poviem to jednoducho: pokračovať v začatej robote a prinášať športovú radosť Piešťancom. Ukázať všetkým, ktorí nám neverili a stále pochybujú, že šport sa dá robiť rozumne, transparentne, ale hlavne pre domácich. Na záver musím povedať, že tento klub netvorí jeden človek, ale všetci do posledného fanúšika, ktorí do pomoci, i tej v hľadisku, vkladajú srdce, a ktorým záleží na tom, aby naše deti športovali a neflákali sa na ulici. Tvoria ho samotné deti, ale hlavne rodičia, ktorí nám pomáhajú, ako sa len dá. Vďaka patrí Stachurovcom, Krajčovičovcom, osobitne J. Glosovi i ostatným trénerom, ale aj lokálnym médiám, ktoré patria do tejto fungujúcej skladačky. Vďaka nej vstáva piešťanský futbal z popola. Páči sa mi veta, ktorú povedal Jano Stachura: „Všetci veríme, že futbalová budúcnosť v regióne je žlto-modrá.“

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 1, ktoré je v predaji od 10. januára.