Tanečný súbor Austedis aj po 20 rokoch prináša radosť deťom i rodičom
S blížiacou sa jarou sa konajú tradičné vystúpenia tanečných súborov zo Základnej umeleckej školy v Piešťanoch. V stredu 28. februára sme mohli byť v kine Fontána svedkami krásneho večera naplneného umením súboru Austedis.
Vyše 80 detí sa najprv vystriedalo na takmer dvojhodinovej generálke, kde najmä najmenší potrebovali usmerniť, aby počas tanca nezablúdili, a tak im učiteľka Miriam Šupenová vytrvalo pomáhala zorientovať sa v priestore a ukazovala, na ktorom prislúchajúcom mieste sa javisku nachádzajú v ich triede dvere, okno či zrkadlo.
Už niekoľko minút pred 17. hodinou, keď sa vystúpenie začínalo, boli miesta na sedenie beznádejne obsadené – podujatie prilákalo množstvo záujemcov z radov rodičov a iných rodinných príslušníkov, ale aj ďalších priaznivcov umenia. A bolo sa na čo pozerať…
Hneď po prvom tanci si zobrali slovo uvádzači z radov žiakov – Majka a Simon, ktorí nám prezradili, že Austedis vznikol v školskom roku 2003/2004, takže už má viac ako 20 rokov a za ten čas absolvoval množstvo súťaží na Slovensku aj v zahraničí a získal veľa ocenení. Zároveň sme sa dozvedeli, že najstarší žiaci sa v máji s choreografiami predstavia dokonca v parížskom Disneylande.
Po predstavení nasledujúceho programu divákov do dobrej nálady dostala vtipná situácia, keď sa mali uvádzači navzájom predstaviť. Simon až na tretíkrát uhádol Majkino priezvisko, čo vyvolalo pobavené reakcie v publiku aj v zákulisí. Obaja to však zobrali s humorom a na kvalite tancov sa to nijako neprejavilo. V priebehu večera sa úloh uvádzačiek ujali tiež Hanka a Emka, ktoré prakticky hneď po dotancovaní dokázali pekne predniesť svoje vstupy.
Následne sme si už mohli vychutnať príjemne poskladaný program, ktorý pozostával z 21 čísiel. Najmenšie deti, z ktorých niektoré ešte chodia do škôlky, nám „zafarbili“ pódium farbičkami čarbičkami a zatancovali aj s vlastne nakreslenými obrázkami. Mierne pokročilejšie kolegyne roztlieskali publikum ako veselí klauni a zaujali aj milou choreografiou na pesničku Lollipop. O niečo starší a skúsenejší žiaci sa prvýkrát predstavili s dynamickou choreografiou Čipetky a tiež s ladnými pohybmi v tanci Bábiky či ako rozprávkoví plyšáci alebo kuchárky, čo varia špenát. Prvky divadelného výkonu niesla choreografia inšpirovaná príbehom Kráska a zviera, na ktorej sa podieľalo viacero ročníkov a hlavné postavy stvárnili sólisti Simon a Klára.
Deniska a Nina dostali priestor predstaviť sa vo vlastnej choreografii a najstaršie žiačky majú zvládnuté niektoré tance už naozaj rutinérsky. Dosahujú vysokú úroveň prevedenia a na výsledku sú vidieť hodiny tréningov a nácvikov, ako napríklad tance Rolling in the Deep či Anjeli a Démoni, s ktorými budú vystupovať už v spomínanom Francúzsku, či mnohé ďalšie pútavé body programu Čokoláda z baletu Luskáčik, Vampire Waltz, Someone Like You… (vopred sa ospravedlňujem, ak som niektorý tanec nespomenul).
Napriek veľkému počtu tancov všetko prebiehalo plynule, všetci boli počas programu včas nachystaní, a to vďaka skvelej organizácii zo strany učiteľky Miriam Šupenovej, disciplinovanosti detí a tiež ochotným mamičkám, ktoré pomáhali malé tanečníčky prezliekať počas predstavenia.
Aj tentoraz musím oceniť, že sa Austedis prezentoval tak, ako je pre tento súbor dobrým zvykom – choreografie, výber hudby, kostýmy – všetko bolo elegantné, príjemné, v snahe nechať vyniknúť umenie bez zbytočne prehnaných efektov, hlučnej hudby či gýčových kostýmov.
Na záver približne 75-minútového predstavenia sa v rámci spoločnej poklony prišli žiaci poďakovať svojej pani učiteľke. Najstaršie spomenuli, že k nej chodia už od škôlky, zažili spolu veľa pekných chvíľ a je pre nich ako druhá mama. Dojatá Šupenová reagovala presne tak, ako sme na ňu zvyknutí – veľmi skromne iba jednou vetou povedala, že bez všetkých týchto detí by to nebolo možné.
Aj toto vystúpenie ukázalo, že v Piešťanoch máme inštitúciu na vysokej úrovni a že v základnej umeleckej škole pôsobia aj takí obetaví, vytrvalí a láskaví pedagógovia, ako je Miriam Šupenová, ktorá dokáže deti viesť k umeniu, disciplíne, vzájomnej tolerancii a prináša radosť z tancovania im aj ich rodičom. Učiteľke želáme do ďalších rokov veľa vytrvalosti a úspechov pri jej prínosnej činnosti. A už čoskoro, 22. marca, sa ako priaznivci „zušky“ vidíme v Dome umenia na galavečere k jej 80. výročiu!
Tibor Bajaník jr.
