Punč rotariánov ponúkala aj študentka z Vermontu

► O Američanoch sa hovorí, že majú túlavé topánky, nevydržia v jednom meste ani v štáte celý život. Vy žijete vo Vermonte, tu ste aj študovali?
Predtým som žila šestnásť rokov vo Virginii, blízko Washingtonu D.C. Vo Virginii som chodila dva roky do štátnej školy, ďalšie dva ročníky som bola na samostatnej strednej škole vo Vermonte, na tej som v tomto roku absolvovala. Tento rok je teda prestávkou medzi strednou školou a vysokou. Domov sa vrátim v júli 2017 a v septembri začnem chodiť na univerzitu v Chicagu. Chcem študovať medzinárodné vzťahy.

► Prečo ste sa rozhodli pre pobyt na Slovensku?
Prečo nie? Mala som príležitosť, tak som ju využila. V posledných rokoch ma zaujímali stále viac cudzie miesta, ľudia i kultúra. Zapojila som sa do programu Rotary Youth Exchange, ktorý umožňuje výmenné pobyty mladým ľuďom. Keď som sa prihlásila, nemala som v skutočnosti veľmi na výber, ale som spokojná s výsledkom. Táto časť strednej Európy vzbudila moju zvedavosť. Má dávne a zložité dejiny, ktoré nepoznám a ktoré zahŕňali aj vplyvy komunizmu. Uvedomila som si, že chcem spoznať toľko sveta, koľko sa len dá. Začínam tu – na Slovensku. Tunajší rotariáni vybavili, aby som mohla žiť vo viacerých rodinách a chodiť na gymnázium. Klub mi dáva každý mesiac príspevok 65 eur.

► Vraj vám umožňujú navštíviť rôzne koncerty, podujatia, aj cesty do iných miest na stretnutia s inými študentmi tohto programu…
Túto aktivitu vnímam veľmi pozitívne. Umožňuje mi niekoľkokrát za rok stretnutie so študentmi z rôznych krajín. Mali sme už stretnutia v mestách Kroměříž, Bratislava a Martin. Čaká nás Poprad a teším sa aj na Slovenský raj a iné miesta. Mám tiež príležitosti cestovať a spoznávať vašu krajinu i kultúru s rodinou, v ktorej momentálne žijem, a tiež s členmi klubu.

► Čo sa vám v Piešťanoch najviac páči, kam chodievate, čo vás zaskočilo?
Milujem tu tie veľké gaštanové stromy, ktoré my doma nemáme. Mám rada ich nádherné jesenné žlté listy a hladučké lesklé plody, čo cupkajú do popadaného lístia. Gaštany mi pomáhala zbierať aj moja malá „sestrička” z hostiteľskej rodiny. Páči sa mi, že v meste, ktoré nie je veľké, sa mnoho ľudí navzájom pozná. Mám rada zmrzlinu. Najlepšia, akú som kedy mala, je v Mone Lise. Rada behávam popri rieke alebo po parku. Čo ma zaskočilo? Očakávala som v meste električky, ale namiesto nich ma prekvapilo množstvo bicyklov. Neobvyklé sú pre mňa aj ploty, aspoň malé, ktorými sa jednotlivé domy uzatvárajú. U nás to nie je bežné.

► Do ktorej triedy na gymnáziu vás prijali?
Teraz som v tretej „cé” triede Gymnázia Pierra de Coubertina. Niekoľko dievčat mi pomáha s učením slovenčiny. Keď potrebujem, pýtam sa. Snažím sa naučiť po slovensky čo najskôr a verím, že keď budem v slovenčine lepšia, aj pedagógovia ma viac zainteresujú do učenia.

► Máte slovanských predkov?
Nemám. Slovenčinu som sa začala učiť od marca tohto roka sama cez internet. Vtedy som už vedela, že sem prídem. Nie je to ľahké, ale už odlišujem slovenčinu od iných slovanských jazykov. Najťažšie je skloňovanie.

► Zažili ste nejakú tú milo-trápnu situáciu, napríklad s pomýlením si podobných slov typu radiátor – riaditeľ?
Áno, to sa mi bežne stáva. Sú kombinácie slov, ktoré viedli ku komickej situácii: „Nechce sa mi. – Nechcem sám; Poď, Kaja! – Počkaj.“ Každý deň zažijem niečo veselé. Na začiatku som už vedela, že keď niekto niečo predáva, je predavač, a ak túto činnosť vykonáva žena, volajú ju predavačka. Keď sa ma potom spýtali, či som už behávala, môj mozog mi povedal: „behať – behač“, tak som povedala:
som behačka. Raz som zas namiesto „zobrala som“ povedala „zomrela som“. Je to vtipné, a vždy je z toho plno smiechu. Ale ťažko hľadám anglický ekvivalent na slovenské „rozkukať sa”.

► Ako sa cítite vo svojej novej rodine? Mimochodom, pozvali by ste ich na oplátku k vám?
Mám výbornú náhradnú rodinu. Som im ako dcéra. Rodičia sa volajú Jana a Tomáš. Majú dve dcéry – sedemnásťročnú Kristínu, je na výmennom pobyte na Taiwane (ja som tu na jej mieste), a štvorročnú Karolínu, ktorá je úplne zlatá. Veľmi sa teším z toho, že mám malú sestričku. Oni by mohli prísť všetci hocikedy k nám, samozrejme.

► Ako je to na hodinách v škole? Nenudíte sa, keď nerozumiete?
Nikdy sa nenudím. Snažím sa stále cez hodinu počúvať, aby som čoraz lepšie rozumela. Škola je najlepšie miesto na absorbovanie slovenčiny a rozšírenie môjho slovníka.

► Počas adventu vraj budete spolu s členmi Rotary Clubu ponúkať vianočný punč. Máte aj v Amerike takýto nápoj?
U nás nevaríme vianočný punč. Na Vianoce mávame tradične vaječný likér. Teším sa z atmosféry vianočných trhov. Určite prídem pomôcť s predajom vynikajúceho punču. Páči sa mi, že je určený na benefičné účely.

Dočítate sa v dvojčísle Piešťanského týždňa, ktoré je v predaji od 20. decembra.