Vo februári 1977 došlo v Bohuniciach k vážnej havárii: Únik rádioaktivity komunisti tajili
Pred štyridsiatimi siedmimi rokmi, 22. februára 1977, došlo v jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice A1 k nehode. Čiastočne sa roztavil plášť reaktora a do okolia uniklo veľké množstvo rádioaktívnych látok. Nebola to však jediná nehoda a pre komunistickú cenzúru sa väčšina obyvateľov až do pádu režimu v roku 1989 o nich nikdy nedozvedela.
Havária z februára 1977 znamenala koniec existencie jadrovej elektrárne (JE) A1. Na sedemstupňovej stupnici bola závažnosť havárie vyhodnotená číslom štyri (nehoda v americkom Three Mile Island bola ohodnotená číslom päť a černobyľská tragédia číslom sedem). Elektráreň bola následne uzavretá a od roku 1979 prebieha jej likvidácia. Havária z roku 1977 nebola jedinou v histórii JE A1. Už v roku 1976 sa v priestore elektrárne udiala nehoda, ktorá si vyžiadala niekoľko ľudských životov.
Prvá jadrová elektráreň v bývalej Československej socialistickej republike (ČSSR) s výkonom 150 MW bola vtedy v prevádzke päť rokov. Experimentálnu elektráreň začali stavať podľa sovietskeho projektu v roku 1958. Mali sa ňou overiť možnosti energetického využívania reaktorov na prírodný urán.
Zámer výstavby JE A1 sa opieral o základňu strojárskeho a hutníckeho priemyslu v ČSSR a dôležitú úlohu zohrala aj skutočnosť, že krajina disponovala zásobami uránových rúd i zariadeniami na výrobu uránového koncentrátu. Po dokončení a skúškach bola A1 prifázovaná k energetickej sieti 25. decembra 1972. Reaktor využíval ako palivo prírodný urán, bol chladený oxidom uhličitým a moderovaný ťažkou vodou.
Počas prevádzky elektrárne došlo pri výmene paliva k dvom vážnym nehodám. Prvá sa stala 5. januára 1976, keď išlo o technickú poruchu. Druhá vážna nehoda z 22. februára 1977 vznikla chybou obslužného personálu. Pracovníci montáže palivových článkov nevyčistili dôsledne palivový článok. Došlo k prehriatiu a poškodeniu kanála reaktora i okolitých technologických kanálov reaktora a nastalo kontaminovanie primárneho okruhu i niektorých častí sekundárneho okruhu. Komunistický režim obe havárie tajil.
Po analýze situácie a možností opätovného uvedenia do prevádzky bolo uznesením federálnej vlády ČSSR z roku 1979 definitívne rozhodnuté neobnoviť prevádzku JE A1 a pripraviť jej postupné vyradenie.
Práce do roku 1994 sa zamerali predovšetkým na odstraňovanie následkov prevádzkových udalostí. Nosnou činnosťou bol odvoz vyhoreného paliva do vtedajšieho ZSSR. V roku 1993 vláda samostatnej Slovenskej republiky uložila vypracovať projekt uvedenia JE A1 do radiačne bezpečného stavu. Do roku 1999 prebiehala fáza prípravy na vyraďovanie. Kontinuálny proces vyraďovania JE A1 sa začal v roku 1999. Rozdelený je do piatich etáp s časovým harmonogramom ukončenia do roku 2033 a realizuje ho Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., Jaslovské Bohunice.
Jadrová elektráreň A1 bola v prevádzke celkovo 19 261 hodín, vyrobila 1464 GWh a dodala do siete 916 GWh elektrickej energie. Dosiahla maximálny výkon 127 MW.
Väčšina obyvateľstva v ČSSR o havárii nikdy nedozvedela, je to ďalšie memento na zločinný komunistický režim.
zdroj: HistoryLab
