J. Lehotský: V dreve vidím inú dimenziu

Slávnostný úvod vernisáže vystriedala prezentácia kníh, ktorú v niekoľkominútových intervaloch pretínali piesne J. Lehotského. P. Mrázek sa knihami O kreativite a vedomí a druhým pokračovaním s názvom Kreativita 2 – Cyklus tvorenia zamyslel aj nad energiami v živote.

„Veľakrát rozmýšľam, koľko ľudí sa svojou každodennou rutinou dostalo do stavu, že stratilo iskru v očiach. Keď však niečo so srdcom vytvoríte bez toho, aby ste mali objednávku, začne sa vám to páčiť, zrazu máte energiu, dobrý pocit, úsmev na tvári. Keď niekto upadá do rutiny, stráca energiu, prichádza depresia,“ zamyslel sa autor knihy. Uviedol tiež, že na zahnanie depresie je vždy dobré niečo vytvoriť.

Okrem literárneho a hudobného umenia sa počas vernisáže návštevníci kochali, samozrejme, aj umením výtvarným. Výstava pozostáva zo skladby diel v štýle obraz – kameň – drevo.

J. Lehotský sa výtvarnej tvorbe začal venovať, ako vravel, jedného pekného dňa pred desiatimi rokmi. „Začal som trošku maľovať, zapáčilo sa mi to a urobil som zopár portrétov,“ začal známy hudobník svoje rozprávanie pre Piešťanský týždeň. Po dotykoch s plátnom sa začal inak pozerať na kamene. „Je ich veľmi veľa a sú krásne. Treba nájsť správny kameň. Taký, čo má oči, alebo nejakú zaujímavosť. Potom ho už len jemne dotvoriť. Z osemdesiatich percent v kameni niečo musí byť,“ uviedol J. Lehotský.

Spomedzi prírodných materiálov mu veľmi učarovalo aj drevo, mnoho diel si návštevníci mohli prezrieť počas výstavy. Desiatky podobizní ako klaun, samuraj či rozpoltená osobnosť zaplnili niekoľko výstavných tabúľ. „Vďaka mojej dcére, ktorá objavila kôru a vyrezávala si bežné motívy, som sa dostal k drevu. Videl som v tom však aj inú dimenziu. Každé drevo je iné a niečo iné zo seba i vyžaruje. Možno mám na to gény, že niečo už predbežne vidím,“ zamyslel sa umelec.

Keď „dorazí“ myšlienka či múza, veľmi pomaly vyrezáva tváre, pretože ide o krehký materiál. Kôrovina ho pritom zaujala najviac, pretože podľa jeho slov jej využitie je širokospektrálne. Drevo však musí byť suché. „Napríklad, keď viem, že strom tam je povalený už dlhšie, idem si z neho vybrať kôru,“ povedal spevák.

Podľa J. Lehotského je nadanie na tvorenie hudby a výtvarných diel podobné. „Prirovnal by som to k sebe. Skladateľské gény, ktoré mám, sa môžu prejaviť aj pri nožíku,“ spomenul umelec. Nezanevrel teda ani na hudbu, momentálne má v Anglicku pripravenú mutáciu skladieb, ktoré ešte neuzreli svetlo sveta. „Mám tam tiež nové veci, ktoré by som chcel vydať k môjmu jubileu, to znamená do apríla,“ uzavrel spevák. Na záver dodal, že „trpí“ na Piešťany a určite sa preto v kúpeľnom meste pri vhodnej príležitosti objaví.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 50, ktoré je v predaji od 13. decembra.