Prašník: Stretnutie ochotníckeho Divadla spod Čerenca a Dyvalla spod šikmej veže
V Prašníku v malej zasadačke obecného úradu sme v sobotu 16. decembra 2023 zažili stretnutie nielen divadelníkov a výtvarníkov či konzultantov, ale aj kulisárov, zvukárov, našepkávačov a všetkých podporovateľov ochotníckeho divadla.
Bolo to prvé stretnutie po mnohých rokoch, premietalo sa, spomínalo na dávne úspešné vystúpenia, s ktorými ochotníci bodovali na okresných, krajských či celoštátnych prehliadkach. A keďže aj láska k umeniu ide cez žalúdok, herci si uvarili vynikajúcu kapustnicu, herečky napiekli cukrovinky a my sme prišli k hotovému.
V prestávkach medzi spoločenskými rozhovormi si mohli herci zaspomínať na hry, ktoré režíroval či napísal Roman Nikodém – Jako sa Ščeván oženev alebo aj sto rázi horšié bolo a nedali sme sa. Tiež tu premietli historické video z predstavení Náš priateľ René, Horúci zemiak a Sprisahanie.
Na stretnutí bolo príjemne, ochotníci si zaspomínali, požartovali, občerstvili sa a najmä sa tešili zo vzájomnej súdržnosti, ktorá sa ani po rokoch nevytratila.
Divadelní ochotníci si pri príležitosti stretnutia navarili chutnú kapustnicu.
Redakcia Piešťanského týždňa bola ešte v roku 2011 na predstavení, ktorým žiaci z „dolnej“ školy vo Vrbovom zakončili školský rok netradične – divadlom. Originálnu hru s názvom Jako sa Ščeván oženel alebo jak sto rází horšié bolo a nedali sme sa naštudovali pod vedením vtedajšej riaditeľky Základnej školy na Komenského ulici, Viery Hankócyovej.
Autorom hry je Vrbovčan Roman Nikodém a napísal ju na motív povesti z Veľkej Pece. Mala premiéru v roku 1987 na Prašníku a účinkovali v nej práve herci, ktorí sa po dlhých rokoch stretli v zasadačke obecného úradu na predvianočnom stretnutí dvoch ochotníckych súborov – Divadla spod Čerenca a Dyvalla spod šikmej veže.
Žiaci z Vrbového tiež zahrali Nikodemovu divadelnú hru.
Ale vráťme sa k „divallu“. Príbeh smelého valacha Števána, ktorý za pomoci víly Klenovky vyhnal čertiska z Veľkej Pece a oslobodil nielen Baraní dvor, ale aj celé okolie od hrozby, ktorá nad ním visela, je stále svieži aj pre dnešnú generáciu. Nikodém ho napísal citlivým perom autora, ktorému je dôverne známy nielen vrbovský dialekt a domáca hantírka, ale aj spôsob života našich predkov. Podmanivé boli nielen dialógy z návštevy dvoch rodín či rozhovor zamilovaného Števána s Betkou, ale aj s valachom a bačom. Divácky úspech mal pri každom výstupe pánsky mládenec Móric, ktorý akoby z oka vypadol Krónerovmu Kubovi.
O prašníckom stretnutí milovníkov ochotníckeho divadla by bolo možné písať dlho. Jedno je však isté, vstúpilo ako prvé do histórie tejto obce, pričom po ňom ostal nielen zápis v obecnej kronike, ale aj pocit súdržnosti, láska a nadšenie k ochotníckemu divadlu a možno i začiatok ďalšej tradície.
