V Piešťanoch ocenili Štefana Nosáľa
Najznámejšie tance, úžasné výkony a úsmevy na tvárach. To všetko sa odohralo v stredu 16. novembra na pódiu Domu umenia v Piešťanoch v podaní umeleckého súboru Lúčnica. Predstavenie si z hľadiska užil aj otec súboru, profesor Štefan Nosáľ, ktorému predseda Trnavského samosprávneho kraja odovzdal i plaketu za celoživotný prínos.
Tanečníci na javisku v rámci Reprezentačného programu predviedli choreografie ako Čirčianka, Širákový, Šarišská polka či Sviatok na Zemplíne. Diváci ich za výborné výkony odmenili búrlivým potleskom, standing ovation, vyžiadali si i dva prídavky. I keď sa napokon z hľadiska ozývalo nadšené „ešte“, opona sa zatiahla a diváci odchádzali s úsmevom na perách.
Rozradostení boli i samotní účinkujúci a vedenie súboru. „V Piešťanoch sa cítime ako doma, aj tu sme doma. Také sú i reakcie publika. Žičlivé, srdečné, úprimné, temperamentné, nádherné. Bol jeden skvelý večer. Boli sme radi, že naozaj odozva publika bola taká. Cítili sme sa veľmi dobre, aj pán profesor Štefan Nosáľ, ktorý nás navštívil. Bolo to veľmi vzácne, že bol s nami. Hodnotil to veľmi vysoko, aj keď on vždy vidí chybičky. Vždy nás a najmä tanečníkov upozorňuje. Má pravdu, pretože vďaka nemu si súbor drží latku veľmi vysoko. No nič sme neoklamali, piešťanskému publiku sme predviedli to najlepšie, čo sa dalo,“ uviedol Marián Turner, generálny riaditeľ umeleckého súboru Lúčnica.
Súčasťou predstavenia bolo odovzdávanie plakety Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) Š. Nosáľovi. „Predseda Tibor Mikuš mu udelil ocenenie pred životným jubileom, v januári bude mať profesor 90 rokov. Je to ocenenie za celoživotný prínos, zato, ako reprezentoval Slovensko. Myslím si, že predseda kraja sa teší z toho, že patríme do rodiny TTSK a sme v jeho župe, takže domáci ocenil domáceho,“ dodal M. Turner, čím pripomenul, že Dom umenia je domovská scéna Lúčnice.
Š. Nosáľ si vystúpenie Lúčničiarov vychutnal z hľadiska. Sledovať ich je preňho výnimočné. „Je to naozaj veľmi dobrý pocit. Tancujú pre radosť, bez peňazí. Tak je to lepšie,“ povedal umelecký vedúci súboru. Za plaketu TTSK poďakoval, no tiež ju ohodnotil. „Za dlhoročnú prácu je to málo, ale aj tak dobre. Človeka poteší, že je stále taká odozva. Ľudia sa menia, bohužiaľ, odchádzajú aj tí dobrí, idú do iného zamestnania. Ja mám svoju rodinu Lúčnicu, to je veľká vec,“ zamyslel sa profesor a dodal, že i keď už si pre vysoký vek pomáha paličkou, „musí“ sa tváriť, že ešte vládze. Medzi dievčatami Lúčničiarkami však žiaril radosťou, ba dokonca svojich zverencov po predstavení potešil slovami i spoločnými fotografiami.
Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 47, ktoré je v predaji od 22. novembra.
