Jesenná kvapka krvi vo Vrbovom aj so 130-násobným darcom

darcovia krvi. Pri schodisku sedeli členky Miestneho spolku Slovenského Červeného kríža (Ms SČK) vo Vrbovom a zapisovali zoznam ľudí, ktorí v ten deň prišli odovzdať najvzácnejšiu tekutinu – ľudskú krv. Boli tu prvodarcovia, väčšinou študenti miestneho gymnázia, ale aj skúsení darcovia a darkyne z Vrbového, Piešťan, Nového Mesta nad Váhom, Šípkového, Prašníka, Dechtíc, Podkylavy, Kočína-Lančára, Dubovian, Boroviec, Cerovej i Košíc. Na poschodí rozvoniaval guláš. To aby darcovia, ktorí prichádzajú nalačno, po odovzdaní krvi mali v novembrovej zime niečo teplé, chutné a výdatné pod zub.

„Krv dnes prišlo darovať päťdesiattri ľudí, z toho bolo tridsaťpäť mužov a osemnásť žien. Prvodarcov bolo dvanásť. Skutočne ju mohlo odovzdať štyridsaťdva darcov,“ informovala nás predsedníčka Ms SČK vo Vrbovom, Viera Sabová. S dvomi darcami – Branislavom Matúšom a Miroslavom Halamom, ktorých počet darovaní krvi vysoko presiahol stredajší priemer – sme sa porozprávali. Obaja sú muži, obaja Vrbovčania. Tretí s najvyšším počtom odberov bol 64-násobný bezpríspevkový darca krvi Ľubomír Magula z Dubovian. (na snímke)

Branislav Matúš z Vrbového, 130-násobný darca krvi aj plazmy, sa rozrozprával.„Krv chodievam darovávať zvyčajne do Trnavy, ale dnes som sa rozhodol, lebo je to pohodlnejšie, prísť do Vrbového. Som v montérkach, odskočil som si z dielne. Prvýkrát som krv daroval na vysokej škole v roku 1996. Urobili sme si krúžok s cieľom, že budeme chodiť darovať krv pravidelne a mne to ostalo. Už sa mi veľakrát stalo, že na požiadanie ľudí, ktorí krv akútne potrebovali, som tú svoju daroval konkrétnemu človeku. Mám krvnú skupinu nula pozitív, takže som univerzálnym darcom. Môj pohľad na darovanie krvi je asi takýto – v živote pomáha tréning a toto je tiež tréning, ktorý pozitívne vplýva na organizmus. Treba ísť do toho! Cítim sa fajn. Čo sa týka jedálnička, konzumujem všetko do radu. Mal by som ísť do nejakého zodpovednejšieho režimu, ale momentálne som tak pracovne vyťažený, že na to nemám čas. Preto som rád, že aspoň chvíľu sa idem odreagovať darovaním krvi. Dnes mám dovolenku. Telefón som si nechal v dielni, takže tu relaxujem. Povolaním som technológ, ale momentálne máme aj s manželkou vlastnú produkciu. V dielni vyrábam všetko, čo ľudia chcú. Naše výrobky môžete uvidieť aj vo Vrbovom či v jeho okolí. Na budove gymnázia je obraz Jána Baltazára Magina a vľavo je nápis, tak to sme vyrobili my. S manželkou sme prisťahovalci, prišli sme sem asi pred deviatimi rokmi. Ja som sa vykašľal na inžiniersku robotu, som inžinier technológ, robil som aj v Semikrone a iných firmách. Už ma to nebavilo, a tak teraz robím to, čo ma baví. A ak človeka niečo teší, dalo by sa povedať, že oddychuje. Vyrábame rôzne stroje, umelecké predmety, súčiastky, režeme, spracovávame. Voláme sa Umelecký ateliér UMati, názov mám aj vytetovaný na predlaktí.“

Bezpríspevkový darca krvi Miroslav Halama (na snímke) z Vrbového sa venuje nielen otužovaniu, ale je aj dušou Ms SČK.

V stredu 29. novembra daroval svoju krv už 76. raz a vyslúžil si rovnako ako predchádzajúci mnohonásobný darca všeobecný rešpekt a obdiv kolegov, a tiež vďaku tých, ktorí krv potrebujú. Miroslav Halama nám o sebe prezradil: „Krv som daroval prvýkrát už veľmi dávno, rok si nepamätám. Bolo to v Piešťanoch na starom mieste oproti nemocnici. Teraz je v tých priestoroch lekáreň. Potom som darovával krv v bratislavskom Ružinove a následne začal chodiť do Trnavy, kde odovzdávam krv aj teraz. Myslím si, že mám najrozšírenejšiu krvnú skupinu A pozitív. Krvi stále nie je dostatok, takže treba, aby človek nabral odvahu a daroval ju. Na začiatku som si povedal, veď to skúsim, a teraz je to už viac-menej potreba. Som pravidelným darcom krvi, chodím tri-štyrikrát do roka. Tak to mám nastavené, mám svoje cykly. Treba to skúsiť, lebo krvi nie je dosť, nebolo dosť a ani nebude. Pre mňa je to už poslaním pomáhať ľuďom. Zo začiatku som to tak nebral. Bola to bežná vec, že krv darujem a azda niekomu pomôžem. Teraz som rád, že som zdravý, krv mi zoberú a niekomu tým pomôžem. Mladým ľuďom by som odkázal – treba prísť a krv darovať, lebo nikdy človek nevie, kedy ju bude potrebovať od druhého človeka. Netreba sa báť!“

Tím organizátorov Jesennej kvapky krvi vo Vrbovom.

Autor textu: Viera Dusíková, foto vd/ Pavol Plencner