Piešťanské domácnosti si v budúcom roku za komunálny odpad nepriplatia

„Návrh všeobecne záväzného nariadenia mesta Piešťany, ktorým sa mení a dopĺňa VZN o poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, predkladáme po pracovnom prerokovaní s poslancami k návrhu rozpočtu z dôvodu zmeny sadzby drobných stavebných odpadov bez obsahu škodlivín uložených v prevádzke Zberného dvora Piešťany z 0,05 eura na 0,10 eura za kilogram. Uvedené zvýšenie bolo zapracované do príjmovej časti návrhu rozpočtu mesta na rok 2024 v sume 30-tisíc eur,“ uvádza dôvodová správa návrhu VZN.

Väčšina miest a obcí v Trnavskom kraji zvyšovala poplatky za komunálne odpady s platnosťou od 1. januára tohto roka. O zvýšení poplatkov rozhodovali poslanci mestských zastupiteľstiev, cieľom bolo čo najviac sa priblížiť k vyrovnanému hospodáreniu pri nakladaní s odpadmi. Najvyšší poplatok za komunálny odpad v kraji v roku 2023 platili obyvatelia Piešťan, kde poslanci zvýšili ročnú sadzbu na obyvateľa zo 40 na 59 eur. Naopak, najmenej zaplatili obyvatelia Trnavy, kde poslanci zvýšili poplatok na obyvateľa z 29,20 na 32,85 eura.

Na otázku, prečo sú medzi dvomi mestami v jednom kraji také výrazné rozdiely, primátor Piešťan Peter Jančovič odpovedal, že podmienky v mestách sú rozdielne, napríklad Trnava má vlastnú skládku odpadov. „Ceny sa navýšili aj zavedením zberu kuchynského odpadu, ktorého vývoz nám vyplýva zo zákonnej povinnosti a je extrémne drahý,“ dodal Jančovič.

Podľa zákona o odpadoch majú obce pri ustanovení výšky miestneho poplatku za komunálny odpad vychádzať zo skutočných nákladov, ktoré v súvislosti s nakladaním s týmto odpadom majú. Výnos miestneho poplatku môžu obce využiť výlučne na zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov.

Odpad ako luxusný tovar

Odpadové hospodárstvo na Slovensku prechádza zmenami, čo postupne cítime aj vo svojich rodinných rozpočtoch. Najväčšou zmenou je zásadný rast ceny za nakladanie s odpadom, a to najmä v prípade, keď končí na skládkach. Týmto smerom však cesta nevedie a časy, keď sme komunálnym odpadom („bordelom“) zavážali chotáre mimo obytných zón miest a obcí, sa končia.Zmena systému nakladania s komunálnym odpadom, ktorá vyžaduje odklonenie od skládok a väčšie materiálové a energetické využívanie, ako i recykláciu a opätovné zhodnocovanie odpadu, však nie je zadarmo.

Ak chceme rovnaké technológie a postupy pri nakladaní s odpadom, aké existujú v západnej Európe, tieto možno kúpiť, postaviť a začať používať bez problémov. Problém je, že náklady bude musieť niekto zaplatiť, no súčasné príjmy z poplatkov za odpad vo väčšine miest a obcí Slovenska často nepokrývajú ani zber a odvoz smetí na skládku, teda najlacnejší spôsob spracovania zmesového komunálneho odpadu.

Ak by sa Slovensko malo aspoň priblížiť v štandardoch nakladania s odpadom vyspelejším krajinám, poplatok za odpad 30 až 60 eur na obyvateľa a rok nepostačuje. Ako príklad môžeme uviesť domácnosť v nemeckom meste. Za odpad sa platí podľa výmery nehnuteľnosti, nie počtu osôb žijúcich v domácnosti. Pri rozlohe bytu 71 metrov štvorcových (štandardný trojizbový byt na Slovensku) platia 325 eur, čo pri štvorčlennej domácnosti znamená približne 82 eur na osobu za rok.