Vzdali hold saleziánovi, ktorému vpichli jed
V novembrovom čase, keď mnohí ľudia bojujú so zlými náladami, chorobami či depresiami, prinášame príbeh muža, ktorý sa stal príkladom silného, neoblomného a vytrvalého človeka, misionára. Jeho podobizeň v roku 2014 vyobrazili aj na jednom z vrbovských dukátov. Na lícnej strane reprezentatívnej mince je portrét vrbovského rodáka Karola Nižňanského. Bol saleziánom, ktorý pôsobil ako misionár v Indii. Naše úrady sa ho chceli zbaviť, a tak mu pred odchodom na misiu pri lekárskej prehliadke v roku 1948 vpichli do obličiek smrtiacu injekciu.
Len zázrakom a najmä vďaka milosrdenstvu a pohotovosti zdravotnej sestry, ktorá mu časť jedovatej tekutiny rýchlo vytlačila von, prežil. Napriek tomu ho celé mesiace indickí lekári zachraňovali, pretože pri príchode do ich krajiny umieral. „Podstúpil viac ako sto operácií a do konca života trpel obrovskými bolesťami,“ uviedol v čase slávnostnej prezentácie vrbovského dukátu spisovateľ Štefan Chrappa, známy pod menom Pišta Vandal.
Vpichnutý jed zničil saleziánovi sietnice, no napriek tomu videl, čo lekári nedokázali vysvetliť. Práci sa venoval aj viac ako osemnásť hodín denne. Zakladal školy, budoval charitatívne diela a robil pre mnohých život znesiteľnejším. Bolo to o to ťažšie, že India je známa veľkou korupciou. Takže keď chcel Karol Nižňanský z milodarov, ktoré najčastejšie získaval od robotníkov z USA, postaviť školy, väčšinu prostriedkov musel investovať do úplatkov. Napriek tomu sa mu v tejto krajine podarilo postaviť toľko škôl ako asi nikdy dovtedy žiadnemu inému misionárovi. A to bol smrteľne chorý. O tom, že práca bola veľmi ťažká, svedčili jeho slová: „Ja sa tu pasujem s robotou ako Guliver s Liliputánmi a nemôžem sa vymotať z tých maličkostí, čo sú denne na programe. Za 12 rokov pobytu v Indii som ešte nepokrstil ani toľko, čo doma za jeden rok.“
Práca však napredovala, pretože seminár sa v meste Shillong rozrastal a do školy sa hlásilo toľko žiakov, že nevedeli, kam ich všetkých pomestia. „Títo naši Indovia majú boha, ktorý sa volá Durga a má desať rúk. Tomu je ľahko všetko vykonať. No my máme iba dve, takže všetko, čo chceme spraviť, trvá dlhšie,“ uviedol v jednom z listov Nižňanský.
O tomto pozoruhodnom človeku, ktorý sa narodil v obyčajnej vrbovskej rodine 4. novembra 1919, napísal Štefan Chrappa knihu Skutočný človek. Nižňanský, ktorý sa po celý svoj život riadil myšlienkami saleziánskeho idolu – Dona Bosca, zomrel 25. júna 1984 v seminári Goschen v americkom New Rochelle, ktorý sa po odchode z Indie stal jeho domovom. Tam je i pochovaný.
