Úspešným medailistom motivácia nechýba
Na slávnostnom odkrývaní nových tabuliek na Chodníku slávy sa zúčastnilo aj niekoľko úspešných paralympionikov, medailistov zo zimnej paralympiády 2014 v Soči či nedávno skončenej letnej v Riu de Janeiro. Všetci tradične veľmi pozitívne naladení sa podelili aj o spomienky na úspešné paralympiády.
Z úspešných športovcov, ktorí získali medailu na zimnej paralympiáde v ruskom Soči, do Piešťan prišiel aj zrakovo hendikepovaný lyžiar Jakub Krako. Ten získal zlatú medailu v Super-G a striebornú v obrovskom slalome. Pred nasledujúcou paralympiádou v kórejskom Pchjongjangu 2018 by si rád svoje úspechy zopakoval. „Uvidíme časom. Mojou úlohou je teraz pripravovať sa naplno a spraviť všetko, aby výsledky prišli. Vždy k tomu treba mať aj kúsok šťastia, ako mi prialo vo Vancouveri i v Soči,“ povedal J. Krako.
Na Kúpeľný ostrov dorazila aj najúspešnejšia slovenská paralympionička, rovnako zrakovo hendikepovaná lyžiarka Henrieta Farkašová, ktorú sprevádzala jej navádzačka Natália Šubrtová. Prvá menovaná sa donedávna zotavovala zo zranenia kolena, ale už je pripravená opäť brázdiť lyžiarske svahy. „Mám chuť vyhrávať a motivácia mi rozhodne nechýba. Síce som mala dlhšiu pauzu, ale už som absolvovala prvú jazdu. Chýba mi zlatá medaila zo slalomu, čo je najobľúbenejšia disciplína mojej navádzačky Natálie, tak som jej sľúbila, že ju v Kórei vybojujeme,“ uviedla H. Farkašová.
Do Piešťan zavítali aj úspešní medailisti z nedávno skončenej paralympiády v Riu. Tá najväčšia hviezda slovenskej výpravy, piešťanský paracyklista Jozef Metelka, síce na odhaľovaní tabuliek chýbala, no prítomná bola strelkyňa Veronika Vadovičová, ktorá v Brazílii získala dve zlaté a jednu striebornú medailu. „S mojimi výsledkami v Riu som spokojná a do budúcnosti až tak teraz nepozerám. Latka je nastavená vysoko. Začína sa ďalší paralympijský cyklus, bude to veľmi ťažké. Chcela by som moje výsledky obhájiť,“ prezradila svoje vyhliadky do budúcnosti trojnásobná medailistka. So športovými úspechmi prichádzajú aj mimošportové aktivity a na ich nedostatok sa V. Vadovičová rozhodne nemôže sťažovať. „Teraz absolvujem veľa besied na školách a je to možno náročnejšie ako tréningy. Sú po celom Slovensku, veľa najazdím, ale beriem to pozitívne. Chceme medzi deti prenášať športového ducha. Deti v súčasnosti trávia veľa času na počítačoch a zabúdajú, že tá pravá radosť je pri športe,“ podotkla úspešná strelkyňa.
Chlap ako hora, no veselá kopa. Aj tak by sa dal charakterizovať bronzový Marián Kuřeja v hode kuželkou. Ten pri svojom vystúpení v Riu pôsobil veľmi rozvážne, no ako sa priznal, nervozita ho neobišla: „Bol som nervózny, ale nechcel som to dať najavo. Získal som bronz, ale mrzí ma, že to nebolo zlato. Veľa nechýbalo.“ Prvé tri hody vo finále boli zo strany M. Kuřeju rozpačité, a keď už to nik nečakal, slovenský paralympionik zabral a nakoniec vybojoval bronzovú medailu. „Prvé tri hody boli také skúšobné, keďže mi nepovolili použiť moje náčinie a skúšal som si iné kuželky. Dal som všetko do ďalších troch pokusov. Veril som, že by to mohla byť medaila, keďže moji konkurenti nehádzali až tak, ako som čakal. Vedel som, že na medailu mám a nakoniec prišla. Ak by som hádzal so svojou kuželkou, určite by to bolo ešte lepšie. Minimálne striebro a bol by som aj bližšie k zlatu. Na druhé miesto chýbali dva centimetre. Človeka to doslova naserie, ale mám veľkú motiváciu do ďalších rokov,“ zaspomínal na svoje predstavenie v Riu M.Kuřeja.
