Darinka, želáme ti krásne nebo!
Minulý týždeň sme sa rozlúčili s našou dlhoročnou dopisovateľkou, ktorá nielen nás, ale aj celý región oboznamovala s dianím v Dubovanoch. Riaditeľka Základnej s materskou školou v Dubovanoch a predtým učiteľka v Sokolovciach, Darina Havrlentová, bude najviac chýbať svojim najmilším, ale aj kolegyniam, priateľom a známym. Postrádať ju budú tiež malí školáci, ktorých učila nielen základom rodného jazyka, ale aj tvorivosti a fantázii, ľudskosti a schopnosti zvládať i tie najnáročnejšie životné situácie.
Tí, ktorí s ňou spolupracovali, si mohli byť istí, že to, na čom sa dohodli, platilo. Pracovala rýchle, efektívne a spoľahlivo. Materiály do novín nám posielala často aj cez víkend či v nočných hodinách, keď si už ostatní užívali voľné chvíle.
Spomínam si nielen na to, ako prichádzala do Piešťan s deťmi z dubovianskej školy, kde v konkurencii piešťanských detí súťažili v imitácii spevu či tanca v kine Fontána. Zažila som ju ako krásnu Héru na olympijských hrách v Dubovanoch 26. júna 2015. Zaliata slnkom, v bielych šatách gréckej bohyne, okolo nej učiteľky či kuchárka – kňažky odeté v belostných rúchach.
Deti tam vtedy odštartovali olympijské hry trúbením na vlastnoručne vyhotovených trúbach z papierových kužeľov, súťažili tiež v behu ťažkoodencov, hádzali diskom aj oštepom, skákali do diaľky. Staroveká olympiáda, ktorú Darinka vymyslela a zrealizovala so svojimi kolegyňami, mala všetky typické znaky dávnoveku. Nechýbal na nej Herakles nesúci oheň, ale bol tu i chrám Dia v Aténach.
V spomienkových komentároch o Darine Havrlentovej napísala naša čitateľka Jana Drápalová toto: „Pani učiteľka Darinka mala v roku 1996/97 v škôlke v Sokolovciach môjho najmladšieho syna. Bola jediná, pri ktorej neplakal.“
Spomínam na Darinku, ako jazdievala okolo nášho domu s vnučkou na bicykli, keď šli do Tesca. Bola láskavou babičkou, maminou, hrdou na všetko, čo bolo jej srdcu milé.
Svoju púť ukončila vo veku 58 rokov. Lúčili sa s ňou všetci, ktorí ju mali radi, a lúčime sa i my. Asi za všetkých sa s Darinou Havrlentovou najvýstižnejšie rozlúčila Sofi Szöke: „Darinka, skoro odchádzaš, želám ti krásne nebo.“