J. Metelka oslávil paralympijské zlato v uliciach Piešťan

V Riu zužitkoval tvrdú prípravu

J. Metelka si z paralympiády v brazílskom Riu priniesol tri cenné kovy – dve zlaté a jednu striebornú medailu. Ako prvú získal striebornú na dráhe s disciplíne kilometer s pevným štartom. „Trénoval som najmä na štvorkilometrové preteky a kilometer som bral ako dobrú rozcvičku. Štart bol katastrofálny, takže som len točil nohami a dúfal v to najlepšie. Až keď som si to pozeral spätne, zistil som, že striebro som vybojoval až v posledných päťdesiatich metroch. Pocit tesne po pretekoch nebol úplne že wau. Skôr som to bral tak, že mám za sebou jednu disciplínu a idem na ďalšiu. Pozitívom bolo, že som si vyskúšal trať v plnom nasadení a pred pretekmi na štyri kilometre som vedel, ako všetko prebieha. Po striebre ani neboli žiadne oslavy, šetril som energiu,“ povedal o zisku prvej medaile J. Metelka.

Ako druhé v poradí piešťanský paracyklista absolvoval stíhacie preteky na štyri kilometre, kde je absolútnou špičkou, a potvrdil to aj na velodróme v Riu. Svojou suverénnou jazdou získal zlatú medailu. „Pred štartom som ani nemal veľké nervy. Cítil som sa fyzicky výborne, mal som za sebou kvalitnú prípravu, v ktorej som tvrdo makal. Bral som to ako každé iné preteky. Veril som si a som rád, že to vyšlo na zlato,“ konštatoval J. Metelka.

Tretiu medailu a druhé zlato pridal J. Metelka v cestných pretekoch, kde dominoval v časovke jednotlivcov a zaradil sa medzi najúspešnejších športovcov paralympiády. „Časovka, to už bolo trošku iné kafe. Príliš som na to netrénoval, naopak, môj hlavný konkurent z Austrálie sa pripravoval len na ňu. Veril som, že by medaila mohla byť, ťažko bolo odhadovať aká. Časovku som odjazdil fakt na krv. Tridsaťsekundový náskok bol nakoniec dostačujúci. V cieli som bol taký vyčerpaný, že som sa tam ozaj váľal. Keď som sa trochu otrepal, už som vedel, že párty sa začína,“ povedal s úsmevom.

Práve J. Metelka si získal publikum svojimi spontánnymi oslavami najmä po zlatej jazde na dráhe, keď predviedol spontánny tanec, ktorého obrázky obleteli celý svet: „Každý športovec potrebuje publikum a ľudia z toho musia mať radosť. Šport musí byť o zábave a je treba baviť ľudí. Diváci sa do osláv zapojili a bolo úžasné, že sme to mohli takto osláviť. Bola to celkom dobrá reklama pre Slovensko. Takúto šou tam zrejme nikto nespravil.“

Brazília – krajina veľkých kontrastov

Piešťanský paracyklista priblížil na sobotnej besede aj pohľad do zákulisia megalomanskej akcie v brazílskom Riu. Pred olympiádou i paralympiádou boli medzi športovou verejnosťou značné pochybnosti, či v metropole Južnej Ameriky prebehne všetko v poriadku. Aj podľa slov úspešného paracyklistu môžeme usúdiť, že hoci sa komplikácie vyskytli, viac-menej bolo všetko bezproblémové. „O olympijskej dedine, kde sme boli ubytovaní, kolujú doslova legendy. Nebolo to vôbec až také zlé, ako to bolo prezentované. Ubytovanie bolo jednoduché, nedalo sa porovnávať s luxusnými hotelmi. Jednu pikošku nám však rozprával člen realizačného tímu Nového Zélandu. V noci počas spánku otvoril oči a strop nikde. Bol rozsypaný okolo postele a všade tiekla voda. Prežil to však bez ujmy na zdraví,“ prezradil J. Metelka.

Čo sa týka vybavenia pre športovcov, tam bolo podľa neho všetko pripravené na vysokej úrovni: „Športoviská boli krásne a veľmi dobre organizačne zvládnuté. V tomto nebol žiaden problém.“

Olympiáda i paralympiáda sú akcie, kde sa na jednom mieste zídu všetky svetové národnosti a kultúry. Takisto stravovanie veľkého množstva športovcov nie je úplne najjednoduchšie. „V dedine sa nachádzala obrovská kuchyňa a jedáleň, kde sme sa chodili stravovať. Pripravovali tam viac druhov jedál, špeciality z rôznych krajín, bolo si z čoho vyberať. V ponuke boli aj lokálne špeciality, ktoré som vyskúšal. Čo sa týka stravy, bolo všetko v poriadku,“ uviedol J. Metelka a doplnil jeden zo stravovacích zážitkov z minulosti: „Potom, čo sme zažili pred tromi rokmi v Mexiku, kde organizátori priotrávili jedlom celý hotel, horšie sa zrejme stať nemohlo. Obavy sú vždy, no veril som, že to bude v poriadku, a aj tak bolo. S hygienou nebol vôbec problém, prostredie bolo až sterilné.“

Málokto možno vie, že J. Metelka je aj vášnivý kuchár a väčšinu pokrmov si počas roka pripravuje sám a dbá pritom na zdravú stravu. „Verím tomu, že si človek musí vyberať kvalitnú stravu. Snažím sa dbať na nutričnú hodnotu potravín. Rozhodol som sa, že si v Británii budem variť sám. Chodiť do reštaurácií je síce pekné, ale ani tam človek nevie, čo dostane. Od morských plodov až po hovädzie zjem všetko, takže nie som veľmi vyberavý. Musí to však byť chutné a zdravé.“

Paralympiáda a jej centrum sa dá najmä v brazílskom Riu považovať za mesto v meste. Realita však bola miestami niekde inde. „Je to krajina obrovského kontrastu. Boli sme pozrieť na športoviskách aj na bicykli. Cez mesto bola vyhradená zelená linka‘, kadiaľ sme chodili. Keď sme však zazreli niektoré uličky, tam by som ani psa nepustil. Vyzeralo to veľmi nebezpečne,“ skonštatoval Piešťanec a pridal aj jednu úsmevnú historku z dopravy medzi športoviskami: „Prepravovali nás špeciálnymi autobusmi, ktoré riadili špeciálni autobusári. To bol tiež obrovský zážitok. Autobusy boli veľmi dlhé a na cestách boli vysoké spomaľovače. Šoféri cez ne však jazdili prirýchlo a v autobuse sme sa pekne nalietali.“

Snom je štartovať medzi zdravými

Výkony a výsledky J. Metelku v Riu nemohli uniknúť pozornosti verejnosti, fanúšikov a ani médií. Z piešťanského paracyklistu sa stala superstar a hneď pocítil ešte väčší záujem o svoju osobu ako v minulosti. „Musím povedať, že telefón som mal radšej vypnutý. Hneď po pretekoch som ani nemal na to čas, pretože som musel absolvovať dopingové kontroly a bolo veľa formalít. Neskôr som odpovedal na množstvo správ a gratulácií, čo bolo veľmi príjemné, a cením si, že bol o mňa až taký veľký záujem,“ povedal trojnásobný medailista a svoje rozprávanie doplnil o pocit zadosťučinenia, že sa oňho začali zaujímať viac aj domáce médiá: „Bolo pre mňa príjemné prekvapenie. Verím, že sa to bude zlepšovať, a som rád, že dávali aj moje preteky v priamom prenose.“

Medzi hendikepovanými paracyklistami nemá J. Metelka konkurenciu. Už dávnejšie spomínal, že by raz chcel pretekať aj medzi zdravými cyklistami. Podarí sa mu to po medailových úspechoch v Riu? „Chcel by som pretekať medzi zdravými. Záleží na Slovenskom cyklistickom zväze, či sa rozbehne a začne vybavovať divokú kartu. Moje časy sú dostačujúce na to, aby som mohol štartovať na majstrovstvách sveta v Hongkongu. Chcel by som ísť štvorkilometrové preteky, kde sa rozhoduje čisto podľa výkonov. Momentálne som časovo trinásty na svete, takže v tom problém nevidím. Bude to na funkcionároch. Ak sa pôjde trendom, že šport má spájať ľudí, tak som zvedavý, či sa to podarí pretransformovať do praxe,“ podotkol J. Metelka.

Sezóna sa pre Piešťanca žijúceho v Anglicku skončila veľmi úspešne, no na jeho ambíciách dobudúcna sa nič nemení a v nastolenom trende chce pokračovať. Aký program čaká J. Metelku v najbližších mesiacoch? „Všetko bude záležať od vyjednávaní divokej karty. Ak mi ju udelia, budem sa snažiť pripraviť na dosiahnutie čo najlepších výsledkov medzi zdravými. Ak nie, pôjdem na dobrú lyžovačku,“ dodal s úsmevom vášnivý lyžiar, ktorý v minulosti dokonca robil inštruktora.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 40, ktoré je v predaji od 4. októbra.