Po šesťdesiatich rokoch sa zišli piešťanskí deviataci
Prázdniny sú v plnom prúde, no i napriek tomu nie je v Piešťanoch o stretávky absolventov rôznych škôl núdza. V polovici júla sa napríklad stretli bývalí deviataci z vtedajšej Jedenásťročnej strednej školy, ktorí končili základnú školu v roku 1963, teda pred šesťdesiatimi rokmi.
Organizátor stretávky Štefan Gregorička ju nazval zoznamovacím večierkom: „Doteraz sme sa stretli len dvakrát, v roku 1988 a potom o desať rokov neskôr. Vtedy bol ich iniciátorom lekár Janko Vršanský, ktorý ich plánoval robiť aj naďalej. V roku 2005 však zomrel a odvtedy nemal stretnutie bývalých spolužiakov kto organizovať. V tomto roku uplynulo 60 rokov od chvíle, keď sme dostali z rúk triedneho učiteľa Rudolfa Pleška vysvedčenie, takže bolo načase, aby sme sa po 25 rokoch stretli znova. Keďže viacerí spolužiaci doteraz na stretávke neboli, nastal čas na spoznávanie sa po šiestich desaťročiach.“
Napriek tomu, že sa viacerí účastníci stretávky i po rokoch poznali, každý dostal od Gregoričku vizitku so svojím menom, aby ho poznali aj ostatní. Veď za 60 rokov sa toho veľa zmenilo. „Napríklad jedenásťročná stredná škola (JSŠ), do ktorej sme začali chodiť v roku 1954, zmenila po reorganizácii škôl na začiatku šesťdesiatych rokov svoj názov. Základná škola mala namiesto osem ročníkov deväť a tri roky strednej boli stredná všeobecno-vzdelávacia škola. My sme ešte doštudovali ‚zédeešku‘ na pôvodnej škole, no už mladšie ročníky dokončili školu na novopostavenej ZDŠ na Holubyho ulici,“ vysvetľuje organizátor stretávky.
V druhej polovici päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia boli silné ročníky. V triede bolo bežne vyše 40 žiakov a vo viacerých ročníkoch boli aj tri triedy. Také množstvo žiakov musel na prvom stupni, teda po piatu triedu, zvládnuť jeden učiteľ alebo učiteľka. Až od šiestej triedy učil každý predmet iný pedagóg.
„V našom ročníku boli tri triedy, my sme chodili do ‚béčky‘. Za tých deväť rokov sa nás v triede vystriedalo možno aj osemdesiat. Jedni odišli, iní prišli. Deviatu triedu nás v roku 1963 dokončilo 35, z tohto počtu medzičasom desať spolužiakov zomrelo. Z 25 žijúcich sa nám nepodarilo skontaktovať s dvomi, ďalší nemohli prísť pre zdravotné či rodinné dôvody. Preto sa nás zišlo len dvanásť najvernejších,“ dodal Gregorička a pozval svojich spolužiakov na kus reči aj chutné občerstvenie do reštaurácie Muškát. Podaktorí už ani netušili, ktorým smerom sa pobrať, ale keďže ide o dobrú partiu, rýchle sa zorientovali a v spoločných rozhovoroch, s humorom i vážne prežili spolu bývalí deviataci opäť krásne chvíle „žiackeho súznenia“, prekáračiek, srandičiek a hlavne – spomínania.
Pár zaujímavostí o 9. B triede
– Pred 60 rokmi skončilo 9. B triedu 35 žiakov, z ktorých stále žije dvadsaťpäť.
– Najviac detí má Martin Jurica – päť synov.
– Z detí bývalých deviatakov to v športe najďalej dotiahla dcéra Karola Moravca, plavkyňa Martina Moravcová. Tá okrem iného bola šesťnásobnou najlepšou športovkyňou Slovenska a strieborná medailistka z Letných olympijských hier v Sydney v roku 2000.
– Najviac vnúčat – sedem – majú doteraz Štefan Gregorička a Miroslav Talajka.
– Najúspešnejšiu vnučku má Jana Hanicová – Švecová. Romana Švecová sa v tomto roku stala juniorskou vicemajsterkou sveta v rýchlostnej kanoistike.
– Z účastníkov stretnutia merali najdlhšiu cestu do rodných Piešťan Naďa Zemanová – Skružná a Karol Kubíček, obaja žijú v Prahe. Inak by toto prvenstvo patrilo Petrovi Soldátovi, ktorý prežil takmer polovicu svojho života v USA, no už druhý rok žije v Bratislave.
– Zo žijúcich absolventov, ktorí neprišli na stretávku, býva najďalej Eva Šulhanová – Štefková. Tá žije vo Veľkej Británii.
