Na Sĺňave najhodnotnejšie kadetské podujatie na svete

Olympijské nádeje u nás po tretí raz

Preteky olympijských nádejí majú už dlhoročnú tradíciu. Pôvodne v nich súťažili len vodáci z krajín Visegradskej štvorky, pričom podujatie sa organizuje každý rok v jednej z nich, takže Slovensku pripadne povinnosť organizovať preteky raz za štyri roky. V Piešťanoch sa preteky olympijských nádejí konali v rokoch 2002, 2006 a teraz. „Spočiatku sa na týchto pretekoch zúčastňovali len vodáci z týchto štyroch krajín, no postupne sa pridávali ďalšie, Nemci, Rakúšania a dnes už na týchto pretekoch súťažili kanoisti a kajakári z 22 štátov štyroch kontinentov. Okrem Európy tu mala zastúpenie aj Austrália, Juhoafrická republika a Singapur,“ povedal nám riaditeľ piešťanských pretekov a zároveň aj generálny sekretár zväzu Boris Bergendy.

„Je potešiteľné, že každý rok sa počet zúčastnených krajín zvyšuje. Predvlani ich bolo 12, vlani v Čechách 17 a dnes v Piešťanoch až 22. Záujem o naše podujatie majú však aj ďalšie kanoistické federácie, preto možno už o rok bude rekord znova prekonaný. Tohtoročná piešťanská regata je pre kadetskú kategóriu určite najkvalitnejším podujatím na svete. Veď okrem európskych štátov na nej štartovali aj reprezentanti ďalších troch kontinentov. Napríklad Austrálčania sa v súčasnosti pripravujú v Európe, a tak využili príležitosť na štart v Piešťanoch,“ pridáva B. Bergendy.

Marcela Erbanová spomína

Keďže jednotlivé krajiny môžu nominovať do každej disciplíny po dve lode, Slovensko reprezentovalo až 32 vodákov. Snom všetkých, teda aj našich, je dostať sa na OH do Londýna. Pamätníčkou na začiatky tohto podujatia je aj dvojnásobná olympionička Marcela Erbanová. Táto Piešťanka je v súčasnosti šéfrténerokou slovenských juniorov, ktorí mali pred regatou v Piešťanoch aj sústredenie. „Využili sme možnosť a do pretekov sme postavili maximálny počet pretekárov od 15 do 17 rokov. Mám tu 33 pretekárov.
Z Piešťancov je tu medailista z tohtoročných juniorských ME v Moskve Mário Janča, ďalej Petra Maťašová, Šimon Šamko, Filip Valo a Tomáš Kačic,“ vymenúva nám našich vodákov šéftrénerka juniorskej reprezentácie Slovenska, Piešťanka Marcela Erbanová. „Kedysi, keď toto podujatie začínalo ako dvojstretnutie ČSSR – Maďarsko, som sa zúčastnila na týchto pretekoch aj ja. Som rada, že prerástlo až do dnešných rozmerov. Ešte keby sa dal v Piešťanoch vybudovať vodácky štadión, aký majú vo všetkých okolitých štátoch. Bolo by to super, veď okolie je tu krásne a pretekári k nám každoročne radi prichádzajú,“ povzdychla si Marcela.

Piešťanskí organizátori však dokážu urobiť veľmi kvalitné podujatie aj bez vodáckeho štadióna – doslova na kolene. Ocenili to aj vedúci výprav jednotlivých štátov. Pritom na prípravu dráh pre takéto podujatie si musia brať dovolenky… „My na rozdiel od ostatných okolitých krajín nemáme k dispozícii umelý kanál, na ktorom by sa dali bez problémov poriadať aj tie najvýznamnejšie podujatia. Treba preto pochváliť organizátorov, že i napriek tomu dokážu urobiť podujatie na takej vysokej úrovni. Už aj v Iráne majú dva olympijské kajakárske štadióny. Rýchlostná kanoistika patrí na Slovensku medzi najúspešnejšie športy. Je preto hanbou, že stále nemáme vhodný vodácky areál. Pritom naši vodáci získavajú medaily na ME i MS. Už takmer tri desaťročia je rozostavaný takýto areál v Jarovciach pri Bratislave, no štát nie je doteraz schopný pomôcť vodákom ho dobudovať,“ posťažoval sa Boris Bergendy.

Závislí aj od počasia

Na Váhu a Sĺňave je tečúca voda. Preto sa preteky dajú urobiť len vďaka fanatikom, ktorí aj na úkor osobného voľna a dovoleniek stavajú i likvidujú trať. Pritom na umelom kanáli sa dá množstvo povinností zvládnuť v krátkom časovom úseku. Napríklad v Račiciach stačia na obsluhu tratí dvaja dôchodcovia, ktorí pomocou páčok za pár minút presunú štartovné plato z 200 na 500 na 1000 metrov. Tu sa tomu musí venovať veľa ľudí, ktorí robia od rána do večera, navyše za každého počasia. Prácu môže organizátorom zmariť aj vysoká voda, ktorá zoberie už postavenú trať, ako sa to už v Piešťanoch viackrát stalo. Na májovú i túto regatu však napriek tomu prišlo veľa štátov, pretože sa im tu páči. „Poďakovať však treba aj Povodiu Váhu, ktoré nám zabezpečilo stabilnú hladinu vody,“ ozval sa za organizátorov Matej Kačic. „Trať pripravujeme celý týždeň, ďalšie tri dni trvá jej demontáž. Zmena dĺžky trate nám trvá tri hodiny. Na stavbe trate sa teraz podieľalo 12 ľudí. Z tých najskalnejších a najusilovnejších sú to Marián Benedikovič, Rudolf Vavro, Miloš a Matej Kačicovci, Pavol Sládkovič a Adam Lešundák,“ vymenoval M. Kačic aspoň niektorých. Bez nich by sa len ťažko takéto podujatia v Piešťanoch mohli organizovať. Patrí im za to aj naša vďaka.

A ešte krátky pohľad do výsledkovej listiny. Z Piešťancov sa na 200-metrovej trati dostali do finále štyria pretekári. V K1 mladších skončil Filip Valo siedmy, medzi staršími obsadil Mário Janča v K2 šieste a Šimon Šamko deviate miesto. V K4 bol Janča členom posádky Slovenska, ktorá skončila piata, a Petra Maťašová bola medzi juniorkami v K4 ôsma. Na „tisícke“ bol Janča v K1 deviaty a v K4 piaty. Maťašová bola v K2 deviata. Na 500 m skončil Janča k K2 piaty a Šamko deviaty. V bodovacej súťaži jednotlivcov vyhrali len zahraniční pretekári. Zo Slovákov bol najlepší kajakár Viktor Demin, ktorý skončil štvrtý. Z Piešťancov bol Mário Janča šestnásty.