Ďalší ročník hudobného festivalu sa skončil
Druhý, kontinuálne najdlhšie trvajúci festival na Slovensku – music festival Piešťany – priniesol v júni množstvo podujatí, a to nielen hudobných, ale aj výtvarných, filmových či tanečných. V piatok 7. júla sa jeho 68. ročník oficiálne skončil jedinečným predstavením Zem spieva.
Záverečný koncert si nenechali ujsť mnohí hostia na čele so súčasnou ministerkou kultúry Silviou Hroncovou. V úvode podujatia predstúpil pred divákov generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie, pod ktorú Dom umenia Piešťany spadá, a súčasne dramaturg festivalu Marián Turner: „Toto je slávnostná, ale vždy aj trochu dojímavá chvíľa. 68. ročník music festivalu Piešťany sa končí a myslím si, že téma, ktorú sme si v tomto ročníku zvolili, Hudba vo svetle rámp, bola počas uplynulého mesiaca naplnená. Privítali sme v úvode Slovenskú filharmóniu a Slovenský filharmonický zbor a v závere Štátnu filharmóniu Košice a Spevácky zbor umeleckého súboru Lúčnica. Medzitým to boli mladí hostia, konzervatoristi, sólisti, baletníci. A tí, ktorí prichádzali do sál, si určite uvedomili, aké silné je spojenie hudby a scény.“
Záverečný koncert festivalu patril prvému slovenskému celovečernému zvukovému filmu, ktorý zrežíroval a nakrútil Karel Plicka. Na pódiu sa predstavili hudobníci Štátnej filharmónie Košice, zanôtil spevácky zbor Lúčnice. Na plátne súčasne premietali film Zem spieva. „Karel Plicka bol pôvodom český autor, ktorý prežil svoj život na Slovensku a venoval ho slovenskej národnej kultúre. Vďaka jeho videniu, pohľadu vzniklo dielo, prostredníctvom ktorého si dnes môžeme prečítať históriu Slovenska z dôb, keď to ešte vôbec nebolo bežné. Zachované kroje, tradície, vizuály končín, ktoré dnes už pôsobia, akoby boli z rozprávky, sú veľmi vzácne,“ doplnil Turner a prezradil, že Štátna filharmónia Košice zahrala hudbu Františka Škvora. Za novým spracovaním tejto partitúry stojí hudobný skladateľ a aranžér Miloš Betko. O synchronizáciu živej hudby s obrazom sa na pódiu postaral dirigent Martin Leginus.
Film Zem spieva pochádza z roku 1933, nakrúcali ho vo viacerých oblastiach Slovenska a vtedajšej Podkarpatskej Rusi (dnešnej Zakarpatskej oblasti Ukrajiny). Zachytenými lokalitami sú Bratislava, hrad Devín, rieka Dunaj, Vysoké Tatry, považská obec Zliechov, liptovská obec Liptovská Lúžna, horehronské obce Heľpa, Polomka a Telgárt, podtatranské obce Štôla a Štrba, spišská obec Levoča, tekovská obec Čajkov a novohradská obec Ábelová. V dnešnej Ukrajine sú to obce Ganič, Iza a Jasiňa. V roku 1934 získala snímka na Filmovom festivale v Benátkach Pohár mesta Benátky za réžiu. Medzinárodná aj domáca kritika film hodnotila veľmi vysoko. Originálny negatív filmu zhorel pri požiari v zlínskych ateliéroch v roku 1944, kópie sa však zachovali vo viacerých archívoch sveta vrátane newyorského Museum of Modern Art.
