Alexandra Mathiasová: Izmy súčasnosti

Prvý silný moment nastal už v utorok. V pojednávacej miestnosti trnavského okresného súdu som so slzami v očiach počúvala detailný popis smrteľných poranení chlapca len o dva roky staršieho odo mňa, ktorým podľahol po brutálnej vražde. Po niekoľkých minútach som si uvedomila, že človek, ktorý je zo spáchania tohto skutočne odporného skutku obžalovaný, sa len znudené pozerá von oknom, akoby sa ho kruté slová ani trochu netýkali. Zo zistení súdnej znalkyne som pritom mala zimomriavky aj ja, pritom som mladíka vôbec nepoznala.

Ďalší zvláštny moment v mojej hlave nastal vtedy, keď sa mi do uší dostali vyjadrenia riaditeľa resocializačného zariadenia, okolo ktorého sa prevalil závažný škandál. Isté veci sú jednoducho neprípustné či už z profesionálneho, alebo, a to najmä, z ľudského hľadiska. Obhajovať intímny pomer dospelého muža v podstate s ešte dieťaťom tým, že to bola rozlúčka… Nech by k tomu došlo akokoľvek, bolo to predsa dieťa.

K pálčivým problémom a naozaj vážnym témam sa potom nabaľujú tie – v porovnaní s predošlými – maličkosti, ako napríklad ľudský egoizmus a hazard s časom ostatných. Konfrontovala som sa tým práve v závere pracovného týždňa, keď na stretnutie dorazila druhá strana o dve hodiny neskôr, ako sme boli dohodnutí, pričom po celý čas vraj bola dvojica na ceste. Ďalší člen plánovaného stretnutia pre zmenu neprišiel vôbec. Nahnevalo ma to, pretože čas považujem za najvzácnejšiu veličinu vôbec, je neopakovateľný a rada ho venujem tým, na ktorých mi záleží. Ľudia zahľadení do seba však toto nevnímajú. Pre nich je podstatné len vlastné blaho.

Práve počas čakania na túto váženú delegáciu mi z úst vypadla oná spomínaná veta. Bolo to presne preto, lebo zbytočné vysedávanie sa dialo v čase, keď je čas prechádzky štvornohého člena našej rodiny. Hneď som si spomenula na momenty, počas ktorých sa stretol so šteňatami a nepochytili ho žiadne zvrátené pudy, dokonca som si nedokázala vybaviť ani to, že by inému psovi brutálne skočil na krk. Áno, možno sa niekomu bude zdať prirovnanie nevhodné. Avšak mne pripadá nevhodné práve to, čo sa z vraj najinteligentnejších tvorov planéty stalo. Cynizmus a egoizmus hrá prím a je otázne, ako voči tomu bojovať. Kým tieto izmy súčasnosti vymiznú, skutočne budem mať nemé tváre radšej ako ľudí so spomínanými vlastnosťami.