S tenisovou Vrškárskou ligou sa lúčili jej víťazi

„Keď sme v roku 1986 spolu s bratmi Gudiakovcami, Mikinom Brezovanom a dnes už nebohým Pavlom Rebrom túto súťaž zakladali, vôbec sme netušili, že sa bude hrať až 35 rokov. Poďakovať za to treba hlavne Vladovi Púchemu, ktorý po mne prevzal vedenie súťaže a riadil ju až do jej skončenia v roku 2020. Za ten čas sa vo Vrškárskej lige vystriedalo možno aj sto hráčov, medzi nimi i zahraniční. Iste by ich bolo aj viac, pretože o túto ligu pre hráčov nad 35 rokov bol v Piešťanoch veľký záujem. Keďže sa hralo systémom každý s každým, súťaž mala obmedzený počet hráčov – pätnásť,“ zaspomínal si na dnes už neexistujúcu súťaž jej zakladateľ Štefan Gregorička.

Za 35 rokov mala Vrškárska liga iba jedenásť víťazov, z ktorých sa jej konca dožilo desať. Pozvanie zakladateľa prijalo šesť, nechýbali medzi nimi ani najčastejší víťazi – Vladimír Hanic ju vyhral osemkrát, Ivan Hrdina šesťkrát a Anton Gudiak päťkrát. Z ostatných laureátov boli prítomní trojnásobní šampióni Ľudovít Bartovic a Juraj Jankech. Prišiel tiež bývalý dlhoročný prezident Slovenského tenisového zväzu Tibor Macko, ktorý ju vyhral raz.

Spočiatku v lige dominovali bratia Gudiakovci, Tóno ju vyhral päťkrát a Gusto dvakrát. „V prvých rokoch sme sa stretávali po zápasoch v reštaurácii Vŕšok. Tam vznikol aj názov našej súťaže. Dnes už reštaurácia neexistuje a Vrškárska liga tiež,“ skonštatoval jej prvý víťaz Anton Gudiak.

Putovný pohár, ktorý dal vyrobiť z nerezu dnes už nebohý Pavol Rebro, je na podstavci, na ktorý každý rok pribúdala tabuľka s menom nového víťaza. Pre zaujímavosť, pohár i s podstavcom váži deväť kilogramov. Jeho posledným víťazom bol Ivan Hrdina, no pohár napokon putoval do zbierky jeho najčastejšieho víťaza Vladimíra Hanica, ktorý býva vo Vrbovom.

Dlhoročný šéf Vrškárskej ligy Vladimír Púchy zdôvodnil jej koniec stručne: „Vinou korony boli v posledných rokoch problémy s odohraním zápasov, preto hráči postupne strácali chuť a liga sa definitívne skončila.“ 

(na)