Po päťdesiatich rokoch ošerpovali prví piešťanskí gymnazisti svojho triedneho Vojtecha Fila

„Už tradične sme si najskôr minútou ticha uctili pamiatku siedmich zosnulých spolužiakov a tiež sme si prečítali výroky – perličky našich učiteľov a študentov, ktorými sme si pripomenuli krásne študentské časy,“ prezradila predsedníčka triedy a zároveň organizátorka stretávok Eva Steinerová – Švorcová, ktorá sa môže popýšiť jedným významným prvenstvom. Kým v 1973 roku jej spolužiaci maturovali, ona porodila svojho prvého syna Davida. K dverám piešťanskej pôrodnice jej vyšli k materstvu zablahoželať spolužiaci, ktorí vtedy aktuálne zmaturovali. Evka si maturitu odložila na september. A priznala sa, že bola za svoju veľkú predmaturitnú lásku v čase normalizácie potrestaná zníženou známkou zo správania. Dokonca jej odňali post predsedníčky triedy. Dnes sa nad tým už len pousmeje. Stálo to za to!

Štúdium nebolo v tom čase jednoduché, treba uviesť, že v budove, kde aktuálne sídli piešťanské gymnázium, bola ešte predtým a v čase, keď tu vznikli prvé gymnaziálne triedy, aj „SVŠ-ka“. Keď tu v roku 1969 zriadili prvú gymnaziálnu triedu, vyučujúci ba ani žiaci nemali k dispozícii adekvátne učebnice, takže všetko bolo potrebné nadiktovať a zapísať. Učilo sa z poznámok, ktoré si študenti robili počas vyučovania. Kto nestihol písať, nemal sa z čoho učiť. Aj preto vyučujúci veľmi dbali, aby si študenti robil kvalitné poznámky. Preto mnohí často, iní ešte častejšie prízvukovali, aby žiaci dávali pozor pri výklade a ten si zapisovali. „Bol to jednoducho experiment,“ usmiala sa Steinerová.

V tom čase ešte gymnázium nemalo školskú kuchyňu ani jedáleň, zato v bufete frčal bosniak s treskou. Tie študentom počas prestávky predával školník Michal Dubec. Študenti spomínajú, ako v zime nalievali vodu v priestoroch za školou, aby si tam urobili klzisko. Zažili parádne cibuľové či chmeľové brigády, lyžiarsky výcvik vo Vrátnej doline so spúšťaním sa z Chlebu a ubytovaním v Chate pod Sokolím.

Na májovej stretávke si spolužiaci zaspomínali aj na výlety či stužkovú slávnosť. Tú mali v luxuse vtedajšej Magnólie, vybaviť ju v tomto hoteli nebolo v čase normalizácie jednoduché, museli získať výnimku. Niektorí učitelia zo strachu pred prípadnými problémami v práci či v spoločenskom živote na túto stužkovú ani radšej neprišli. „Úvodný tanec stužkovej – valčík Na krásnom modrom Dunaji – nás naučil vtedajší učiteľ tanca Jaro Mócik,“ zaspomínala si predsedníčka triedy.

Takmer každý spolužiak po skončení gymnázia pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu. Z tejto triedy vyšli do praxe odborníci rôznych profesií. Nájdete medzi nimi lekára, technika, učiteľa, podnikateľa, administratívnu pracovníčku či energetika. Gymnazisti nás upozornili na svojho spolužiaka, lekára Jozefa Haringa, ktorého zásluhou sa v Piešťanoch začala éra vysokoškolského školstva. Hrdí sú aj na svojho triedneho Vojtecha Fila, ktorý je ako jediný zo stredoškolských pedagógov držiteľom Ceny primátora mesta Piešťany.

O päť rokov sa stretnú opäť a znova sa ich program stretávky zopakuje. Chýbať nebude dobré jedlo, nápoje, krásne spomienky na študentské časy plné huncútstiev, kamarátstiev, lások aj na svojich pedagógov, ktorých mená i hlášky sú zvečnené v triednej kronike všetkých ich aktivít, stužkovej slávnosti, stretávok z minulosti až po súčasnosť. Mimochodom, po päťdesiatich rokoch sa šerpovanie troška zmenilo – predsedníčka triedy ošerpovala číslicou „50“ pána profesora Vojtecha Fila. 

Perličky študentov

– Čo je to zemetrasenie? Vnútorné sily nadobudnú určitú silu a potrebujú sa vybúriť.

– Peroxidy sú látky, ktoré majú viac kyslíka, ako potrebujú.

– Piňák: Od čoho máš doškriabané ruky? Gürschingová: Pchám si ich do ponožiek.

– Piňák: Odkiaľ si prišla? Gürschingová: No predsa z chodby.

– Hlavná postava diela Hájnikova žena je Miško Čajkovský.

– Neklopal niekto? Neviem, nevidela som.

– Aká významná udalosť sa viaže k 25. máju? Moje narodeniny.

– Prečo sa roľníci búrili? Lebo bol zavedený 4-5-dňový pracovný týždeň.

– Na čo slúži kostra? Kostra je na to, aby nebola z nás kôpka nešťastia.

Perličky vyučujúcich

– Každý svoju blbosť lepšie pochopí ako ten druhý. (Vavrová)

– Smejete sa, ako keby ste zjedli veľkonočnú rybu na Štedrý večer. (Kubo)

– Kto sa hlási? Chce si niekto dobrovoľne pokaziť Veľkú noc? (Kubo)

– Bohužiaľ, musím vás posadiť, aj keď by som sa ešte rád pobavil. (Kubo)

– Stavím sa, že keby pod oknom zahvízdali nejakí hôrni chlapci, väčšina z vás by utekala oknom. Dzurková by vyskočila, akoby tam bola voda, Ďorďová by ju ťahala za nohy, že ona pôjde prvá, Steinerová by odchádzala dôstojne, lebo by si myslela, že na mňa sa aj tak ujde. (Kubo dievčatám)

– Rozprávate nám tu samé fyzikálne vulgarizmy. (Kubo)

– To je keconizmus. (Kubo)

– Voľačo ste pípla, ale to nestačí. (Kubo)

– Spôsobujete takú náladu, že sa mi chveje bránica a musím sa smiať. (Kubo)

– Ďorďová, nebavte sa, aj keď ste teraz krajšia, ako keď ste boli ponatieraná s tou lilavozelenou farbou s odtieňom do modra. (Kubo)

– Nemotaj to takto, motaj to takto. (Piňák)

– Ešte si zistím, musím si zistiť, čo si ešte zistím. (Filo)

– Teda mi platí, čo mi musí platiť… zase mi platí, čo mi platí. (Filo)

– Pozrite sa, branná príprava je výchovný predmet a kto tomu neverí – bude neskoro… (Piňák)

– Táraj nahlas, veď vôbec nepočujem, čo hovoríš. (Sedlák)

– Niekedy je treba aj blbosť zaviesť. (Kubo)

– Nakreslím to, aby ste videli, ako blbo to vyzerá. (Filo)

– Ja nechcem „keby“, ja chcem definíciu.

– Ja mám tak dobrú pamäť, že ma to až samého prekvapuje.

– Na podporenie trávenia jej dáme 4-.

– Kecáte jak ľudový rozprávač.

– Nehrajte mi tu divadlo, nemám to rád, hlavne u slabších hercov.

– Nechcem vás zamestnávať rozumom, vám to aj tak nesvedčí.

– Tá vaša odpoveď je ako tatárska omáčka vo vechti – je síce tam, ale kto by to jedol. (Kubo)